DOMOV

Biskup Vojtaššák  Zaujalo nás (uverejnené v dvojmesačníku Prometheus, čís.6/2005, str 13)  

Oceňovaný antisemita

Pápež Ján Pavol II. počas návštevy Slovenska vyzval slovenských katolíkov, aby začali proces blahorečenia Jána Vojtaššáka ako mučeníka, ktorý bol spolu s Pavlom Gojdičom a ďalšími cirkevnými predstaviteľmi jednou z obetí komunistických politických procesov.

Návrh na začatie procesu blahorečenia Jána Vojtaššáka sa stretol s odporom časti Slovenskej republiky. Svoj protest zaslali aj piati izraelskí historici, ktorí v liste uvádzajú, že biskup Vojtaššák, ktorý bol počas slovenského štátu členom Štátnej rady, vysokého ústredného orgánu štátnej moci, nemá morálne právo byť blahorečený, pretože neprotestoval proti deportáciám židovského obyvateľstva.

Kňazi Spišskej diecézy na čele s biskupom, predsedom Konferencie biskupov Slovenska Františkom Tondrom v stanovisku k uvedenému listu uviedli, že jeho cieľom je politické ovplyvňovanie záležitosti beatifikácie: za desaťtisíce deportácií židov. Je nám tejto dejinnej tragédie úprimne ľúto. „Sme presvedčení, že biskup Ján Vojtaššák, tento muž svätého života, nenesie nijakú morálnu vinu."

Pocty a ocenenia

Aj dnes je zrejmé, že predstavitelia katolíckej cirkvi robia kroky na podporu procesu kvalifikácie rôznymi akciami. Prednedávnom zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja (PSK) schválilo udelenie Ceny PSK v roku 2005 mons. Jánovi Vojtaššákovi, spišskému diecéznemu biskupovi in memoriam „za šírenie myšlienok kresťanstva a duchovnú obrodu prešovského regiónu". Navrhovateľmi boli MUDr. Peter Chudík, predseda PSK, Mária Repková a Ing. Miroslav Perignáth, poslanci PSK. Zo 40 prítomných poslancov za predložený návrh hlasovalo 38, jeden sa hlasovania zdržal a jeden hlasoval proti. Návrh na ocenenie mons. Jána Vojtaššáka predseda PSK údajne konzultoval s viacerými hodnostármi a návrh osobne odobril aj predseda Konferencie biskupov Slovenska, spišský sídelný biskup mons. František Tondra.

Ďalšej pocty sa mu dostalo, keď 6. októbra tohto roku odhalili J. Vojtaššákovi pamätnú tabuľu na väznici v llave, kde strávil roky 1955 -1956. Tento akt inicioval primátor mesta Peter Čirenik a riaditeľ väznice Ladislav Resek pri príležitosti 50. výročia väznenie a 40.výročia smrti J, Vojtaššáka, Hlavný celebrant nitriansky diecézny biskup Viliam Judák vtedy vyjadril presvedčenie, že „rodáka z Oravy si čoskoro budeme uctievať ako blahoslaveného a svätého".

Odmietal židov

J. Vojtaššák bol významným predstaviteľom totalitného slovenského štátu a o jeho

vzťahu k židom sa nelichotivé vyjadruje dokonca aj vatikánsky chargé d'aŕfaires Burzio v oficiálnej diplomatickej korešpondencii s Vatikánom. Táto stránka osobnosti biskupa Vojtaššáka si zaslúži pripomenutie aj dnes, najmä v súvislosti s prejavmi rasizmu, antisemitizmu a neonacizmu, ktoré majú aj tragické následky.

J. Vojtaššák vstúpil do veľkej politiky koncom 30. rokov, keď pod kuratelou nacistického Nemecka vznikol samostatný slovenský štát.

Zachované zápisy z rokovania Štátnej rady, ktorej bol Vojtaššák podpredsedom, jednoznačne svedčia o tom, že mal odmietavý postoj voči židom a židovstvu ako celku, považoval ich za cudzí, nepriateľský živel v slovenskom národe.

Najtragickejším momentom v riešení židovskej otázky sa stali masové deportácie židov z územia Slovenska do východného Poľska. Na zasadaní Štátnej rady 6.3.1942, kde sa o tejto otázke diskutovalo, J. Vojtaššák potvrdil, že cirkev chce brániť svojich veriacich (t. j. konvertitov, židov, ktorí prestúpili na kresťanskú vieru), zároveň však vyhlásil, že rešpektuje platné zákony. „Uspokojuje nás, lebo nám povedali, že na týchto bude braný zreteľ, ale vyvezení budú. Budú mať svoje školy a svojich duchovných." V liste vatikánskeho chargé d'affaires v Bratislave G. Burzio píše 31. 3.1943 kardinálovi L. Maglionemu, štátnemu sekretárovi Vatikánu, že deportácia židov zo Slovenská sa začali a „ uskutočňujú najbrutálnejším spôsobom ". V odseku týkajúcom sa biskupa Vojtaššáka sa píše: „Informovali ma, že na zasadaní, kde sa prediskutovala deportácia židov, monsignor Vojtaššák namiesto toho, aby sa postavil proti nehumánnemu plánu, zaujal úplne pasívny postoj, Obmedziac sa na nepodstatné námietky.

Potom, v rozhovore s iným biskupom naznačil, že podľa jeho mienky by bolo lepšie, keby sa cirkevná vrchnosť nemiešala do tejto otázky, aby nekládla prekážky vláde a prezidentovi republiky, že židia sú najhoršími nepriateľmi Slovenska, že i tak sa veci budú vyvíjať svojím smerom... Je ťažké dozvedieť sa pravdu o tom, čo sa udialo a povedalo na zasadaní vlády; viem však, že Msgr. Vojtaššák má povesť veľkého šovinistu."

V stenografickom zázname zo zasadania Štátnej rady 3.2.1943 sa uvádza Vojtaššákov výrok: „V Spišskom Podhradí zostáva ešte jeden žid. A napriek tomu, že u neho nie sú nutné nijaké hospodárske ohľady a napriek tomu, že je to komunista už oddávna, býva tam stále. Menuje sa Lôrinc." Na to odpovedá dr. Vašek: „Aby ste videli, slávna štátna rada, ako sa u nás pružne úraduje, zariadim ihneď kladné vybavenie tohto podnetu pána biskupa." Vojtaššák potom pokračoval: „Poznám ho dobre, bol to najväčší gauner z Podhradia. Všetkých už vzali a odviezli a on je ešte tam."

Na už spomínanom zasadaní Štátnej rady sa Vojtaššák vyjadril takto: „Mal by som návrh. Pretože ľudia nie sú o tejto otázke náležité informovaní, prosil by som, aby sa o tom vydala ľudová knižočka. Židia sa snažili k sebe vzbudiť sústrasť, ľudia ich ukrývali, pretože vraj to, čo sa so židmi robilo, bolo neľudské. Židia si mysleli, že sa s nimi bohvie ako zle zaobchádza, zatiaľ čo sa v táboroch môžu mať celkom dobre. "Tieto slová odzneli v čase, keď už tisíce židov vyvezených zo Slovenska bolo vyvraždených v koncentračných táboroch.

Odsúdil SNP

Historik - obhajca činov J. Vojtaššáka cynicky uvádza, že biskup neudal na Štátnej rade židovského občana, ktorý bol potom naozaj deportovaný, ako žida, ale ako komunistu. Okrem antisemitizmu charakteristickou črtou jeho osobnosti bol antikomunizmus, a to je jeden z argumentov podporujúci jeho kvalifikáciu. Proti tomu, aby boli židia okradnutí najodpornejším „zákonným" spôsobom a vysťahovaní zo svojich bytov, sa Vojtaššák neozval ani pri prijímaní zákona o zákaze adopcie židovských detí nežidmi, ktoré by sa mohli takto legálne zachrániť pred deportáciou.

Biskup Vojtaššák jednoznačne odmietol protifašistické povstanie 1944 a považoval ho za sprisahanie marxistických a protestantských intelektuálov, ktorí zorganizovali v Banskej Bystrici štátny prevrat a vyhlásením obnovenia Česko-slovenskej republiky zrušili klérofašistický Štát.

Zostane nevyvrátiteľnou skutočnosťou, že slovenský štát odvolávajúci sa na kresťanský solidarizmus, bol prvým z neokupovaných krajín, ktorý pristúpil k deportácii židov už vtedy, keď ešte ani jeden zo satelitov Nemecka nebol ochotný zúčastniť sa na tomto zločine. A biskup Ján Vojtaššák ako podpredseda

Štátnej rady bol pritom a tým sa zúčastnil na zločinoch totalitného štátu a jeho vlády.

Prof. Ladislav Hubenák