Sept 2005 Cesta Slovenska ku klerikálnemu fundamentalizmu
Slovenský fundamentalizmus

DOMOV

Vysnené božstvá

Mytológie o stvorení

Vzťah mytológie a náboženstva

Rodia sa nové náboženstvá

Rodia sa nové sekty

Čo je fundamentalizmus

Iránsky fundamsntalizmus

Náboženský expanzionalizmus

Dejiny kresťanstva 1

Dejiny kresťanstva 2

Dejiny kresťanstva 3

Dejiny kresťanstva 4

Štátny katolicizmus

SR ignoruje rovnoprávnosť

Situácia bezkonfesijných

Ako sa brániť

 

 


Budovanie klerikálneho štátu na Slovensku a jeho dôsledky.

Potláčanie práv bezkonfesijných občanov

Po novembri 1998 v bývalej ČSFR a potom v SR boli prijaté ústavy a zákony, ktoré jednoznačne  dali základ na transformáciu štátu v  demokratickú, občiansku spoločnosť. Tieto princípy boli zakotvené aj ratifikovaním medzinárodných dokumentov o základných ľudských právach, ktoré majú prioritu pred domácimi zákonmi.

Dodržiavanie týchto princípov v praktickej politike štátnej moci voči občanom bez náboženského vyznania sa sústavne hrubo porušuje. najmä pokiaľ ide o PARITU všetkých občanov bez ohľadu, či sa k náboženstvu hlásia, alebo nehlásia Týmto štátna politika SR sa dopúšťa diskriminácie voči jednej z početných skupín svojich občanov.

 Podľa výskumu Sociologického Ústavu SAV z r.1998.na Slovensku je 16 % presvedčených ateistov a 19,3 % nábožensky indiferentných- ľahostajných,  ktorým náboženská viera a cirkev je prakticky ľahostajná (Sociológia 33:1,.63 a 64,  2001- Vydavateľstvo SAV). ) Podiel týchto z celkového počtu obyvateľov Slovenska (5.000,000 ) bpl  teda 35,3 % (Mediálne a politické tlaky toto zmenili, takže pri poslednom sčítaní došlo k podstatným presunom- občania sa boja priznávať sa k neveriacin)

Bez vyznania

515551

9,77

697308

12,96

+ 181757

+ 3,19 %

 

NA DRUHOM MIESTE    občania bez vyznania  Počet občanov bez vyznania je približne SÚČET počtov TROCH cirkví, čo sa radia bezprostredne   za katolíckou cirkvou (= SÚČET evanjelikov + gréckokatolíkov + Reformovaných kresťanov. -)


1) Slovenská republika doteraz negovala existenciu ateistov a nábožensky indiferentných  ako aj občanov bez náboženského vyznania, tým že im neposkytovala žiadne zákonité ani finančné zabezpečenie na udržiavanie a rozvoj ich špecifickej kultúry a duchovných potrieb.

Naproti tomu z daní všetkých daňovníkov (teda aj ateistov a bezkonfesijných) štát štedro podporoval inštitucionálne a finančne výhradne iba občianske skupiny a organizácie s NÁBOŽENSKOU životnou filozofiou  (financované cirkevné školstvo, výchova budúcich a platy praktizujúcich kňazov, pravidelné ročné štátne subvencie , príspevky na výstavbu nových budov slúžiacim cirkvi, daňové úľavy, pastorálne služby v armáde a vo väzniciach , jednostranná propagácia vo verejnoprávnych masových médiách atď.)

Touto disparitou štátnej politiky bol a naďalej je vykonávaný nepriamy tlak na bezkonfesijných a ateistov smerujúci na  potlačenie ich špecifickej svetskej kultúry, a na ich asimiláciu s nábožensky orientovanou väčšinou.

2.) Táto štátna politika Slovenskej výkonnej moci vo svojom dôsledku vytvorila SEGREGÁCIU občanov bez náboženského vyznania, ktorá sa zakladá na   odlišnosti v jej nenáboženskom  životnom názore. Najmä  vo vidieckych oblastiach  Bezkonfesijní občania sa neodvážia hlásiť sa  k svojmu presvedčeniu, neodvážia sa k formálnym prejavom svojej osobitej kultúry a neodvážia sa vychovávať svoje deti v nenáboženskom svetskom duchu.

3.) Slovenskej vládnej moci sa donedvbna darilo úspešne utajovať pred medzinárodnou komunitou nedemokratickú disparitu až segregáciu bezkonfesijných občanov  - dôkazom čoho je , že ani jeden medzinárodný orgán sledujúci dodržiavanie ľudských práv doteraz nekritizoval vo svojich výročných správach o Slovensku  DISKRIMINÁCIU bezkonfesijných občanov Slovenska

4.) Slovenská vládna moc odmietala doteraz akúkoľvek spoluprácu  s občianskymi iniciatívami na spravodlivé vyriešenie legitímnych požiadaviek na PARITU v prístupe štátnej administratíve voči občianskym skupinám či už s náboženskou , alebo NENÁBOŽENSKOU životnou filozofiou.

Hlavné body požiadaviek zastupujúceho občianskeho združenia neveriacich  boli:

1.       Zriadiť útvar poverený riadením vzťahu štátu a bezkonfesijnej občianskej komunity

2.       Umožniť vo verejnoprávnych médiách programy určené pre bezkonfesijnú komunitu,

3.       Umožniť inštitúty na vzdelávanie sekulárnych poradcov a sekulárnych kaplánov

4.       Vo väzniciach a armáde schváliť činnosť sekulárnych poradcov

5.       Pri príprave návrhov zákonov týkajúcich sa  štátnej politiky  vo vzťahu k občanom s rozličným  presvedčením umožniť vyjadrovať sa aj  predstaviteľom  "bezkonfesijných občanov“

6.      Pokiaľ nie je odluka štátu a cirkvi treba finančne subvencovať komunitu bezkonfesijných občanov PROPORCIONÁLNE ako štát financuje komunity nábožensky veriacich

Ani jediný z týchto návrhov nebol akceptovaný a realizovaný.

Súčasný stav demokracie a zákonnosti v slovenskej republike

Postavenie bezkonfesijných občanov súvisí aj so slobodou prejavu, slobodou svedomia, dodržiavaním zákonnosti, ako aj so všeobecnou ekonomickou situáciou

Sloboda prejavu a tlače. Na papieri je zaručená. Obmedzuje sa to iba na kritizovanie v krčme pri pive, pretože denná tlač je v súkromných rukách a novinári môžu písať iba čo im "boss" dovolí, Verejný rozhlas a televízia je v rukách vládnych politikov, nie sú nezávislé. Je preplnený náboženskou propagandou a chválou vlády. Počet hodín  venovaných vzdelávaniu poklesol na polovicu s porovnaním roku 1989. Kritika v tlači je sotva možná, pretože tlač ich neuverejní

Kriminalita páchanie jednak násilných činov , ale aj hospodárska kriminalita (podvody, korupcie) sa tak rozrástli, že ich nemožno postihovať a je nebezpečné na ne upozorňovať. Odcitujem tu novinára Eduarda Chmelára):Slovensko sa dnes ponáša na jeden veľký kriminál, v ktorom nikto nechce vidieť tú špinu okolo seba, každý priviera oči nad nelegálnymi činmi a pre istotu nikto nič nevie. (Slovo 31-32, 2000.) Dodržiavanie zákonnosti sa prakticky nedá vymôcť ani  pri hrubých kriminálnych činoch, tým menej pri presadzovaní demokratickej parity  rovnako pre všetkých občanov.

Sloboda svedomia a presvedčenia. Je iba na papieri. Celých dvanásť rokov sa investuje iba do propagácie katolicizmu, ( v posledných rokov takmer miliarda ročne zo štátneho rozpočtu, nehovoriac o zvyšných zdojoch príjmov) Bezkonfesijní občania, ktorí sú podľa sčítania v roku 2001 na druhom mieste po katolíkoch ( asi 16 % celkovej populácie) nemajú prístup do televízie a rozhlasu, nedostávajú žiadne prostriedky a sú zatlačovaní na okraj spoločnosti a napadaní, ako "zločineckí ateisti." Na začiatku školského roka učitelia verbujú žiakov na hodiny náboženstva, na vidieku kňazi volajú "na koberec" tých , čo nechodia do kostola. Ľudia bez vyznanie na vidieku sa boja priznávať svoje presvedčenie a vychovávať svoje deti v ňom. Preto nechávajú svoje deti krstiť a prihlasujú ich na výučbu náboženstva. (Nátlaky na náboženskú asimiláciu bezkonfesijných občanov)

Ekonomická situácia. Slovenská republika sa po roku 1989 dostala do všeobecnej hospodárskej krízy. Štát v súčasnej podobe vyčerpal svoje možnosti.. Za dvanásť rokov úpadku ekonomiky, morálky a kultúry spoločnosti sa situácia značne vyhrocuje Všetky zložky verejných financií (štátny rozpočet, sociálna poisťovňa, štátne účelové fondy, obce a mestá, zdravotné poisťovne a Národný úrad práce) žijú čoraz intenzívnejšie na úkor budúcnosti teda nie z reálnych príjmov, ale z pôžičiek, ktoré nie sme schopní splácať  

BEZDOMOVEC

To tu -na Slovensku ešte NEBOLO!

 

Najvážnejším problémom verejných financií v SR je pokračujúce narastanie rozdielu medzi verejnými príjmami a výdavkami. V roku 2000 táto medzera presiahla 10 % hrubého domáceho produktu. V roku 2002 hrozí zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu o 10,5 mld. Sk nad pôvodne plánovaný schodok 38 mld. Sk. Deficit zahraničného obchodu SR sa v roku 2001 vyšplhal na neuveriteľných 102 miliárd korún.

Zo všetkých krajín "Vyšehradskej štvorky" (Česko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko) má slovenský občan najnižšiu mzdu.( Priemerná reálna mzda v Českej republike je o 50 až 80 %vyššia) Slovenský podnikateľ platí neúmerne vysoké odvody do fondov. Nemôže si preto dovoliť vytvárať nové pracovné príležitosti. Pracovná sila na Slovensku sa realizuje zväčša v cudzích podnikoch, ktoré dostali od vlády daňové prázdniny na päť i viac rokov. Tento fakt hrubým spôsobom znevýhodňuje domácu podnikateľskú vrstvu.

Všeobecná devastácia Slovenska stále pokračuje. Žiadna vláda SR nebola schopná za štrnásť rokov nielen zabezpečiť rozvoj, ale ani zastaviť hospodársky a spoločenský úpadok Slovenska, ani  zakotviť princípy ozajstnej demokracie rovnako pre všetkých občanov. Týmto stratila podporu väčšiny občanov, ktorí nemajú záujem vynakladať svoju energiu v záujme režimu, ktorý im nevie zabezpečiť ani základné práva. Posledné prieskumy verejnej mienky hovoria takmer o 90 % občanov, ktorí nedôverujú vláde. Dúfali ssme, že po vstupe do Európskej Únie sa veci zlepšia. Na to je však treba budovať DEMOKRATICKÝ systém. U nás namiesto demokracie sa buduje ZATIAĽ fundamentalistický katolícky štát s prvkami diktatúry, ktorý sa od skutočnej demokracie čím ďalej tým viac vzďaľuje.. Aspoň doteraz tomu bolo tak. Uvidíme ako bude ďalej.

Poznámka: Všetky štatistické ukazovatele  v tejto správe je možno overiť údajmi Štátneho štatistického úradu  ( Statistical Office of Slovak Republic (English version ) http://www.statistics.sk/webdata/english/index2_a.htm)