DOMOV

 

Zbožňovaný „Tisov Slovenský štát“ slúžil aj vyhubeniu všetkých Slovanov

Od novembra 1989 sa tvrdošijne vynárajú v našich masmédiách  – ale aj v iných náboženských a politických kruhoch chválospevy na režim vojnového Slovenského štátu, ktorý bol satelitom Hitlerovej fašistickej Tretej ríše. Všetci títo zbožňovatelia však zamlčujú skutočnosť, že víťazstvo fašizmu by boli znamenalo vyhubenie všetkých Slovanských národov – vrátane Slovákov a zotročenie tej malej hŕstky zvyškov, kým sa vyhubenie celkom nedovŕši. Je na mieste citovať slová Heinricha Himmlera, ktorý bol duchovným otcom týchto plánov:

 

Rozložíme slovanský „ľudský odpad"(slovanský holokaust)

Heinrich Himmler takto komentoval plány (Michalka, s. 238): „Len s tým, že tento slovanský ľudský odpad, túto miešaninu rás rozložíme, bude nám možné ich rasové preosiať, aby sme z týchto podľudí vylo­vili cennejších, odviezli ich do Nemecka a asimilovali. Ostatné nenemecké obyvateľstvo východu smie mať školské vzdelanie, ktorého cie­ľom má byť: jednoduché rátanie najviac do 500, napísanie mena, ďalej výučba, ktorej božím prikázaním bude, že musia byť poslušní Nem­com, byť poctiví, dobrí a slušní. Čítať nemusia vedieť.

Bez svojho vedenia bude nám toto obyvateľstvo stáť k dispozícii a dodávať Nemecku pracovné sily pre rozličné podradné práce (cesty, kameňolomy, stavby, ďalej slúžky a pod.)... Vedľa ponemčenia („Eindeutschung"), vyhnania a zotročenia, ďalším populačnopolitickým prvkom musí byť vykynoženie (Vernichtung)..."

Slováci, nepchajte hlavu do piesku!

Zatiaľ čo na celom svete vychádza množstvo kníh, ktoré tieto fak­ty popisujú - v Českú vyšiel napr. preklad anglickej knihy Alana Bullocka Hitler a Stalin, od Heinricha Heima Hitlerove monológy, od Alberta Speera V srdci tretí ríše (nem. originál Erinnerungen), od Hoddera a Stoughtona Panská rasa - sa na Slovensku oslavuje Dr. Tiso a jeho režim. Slovensko pchá hlavu do piesku a zdá sa, že je dôležitejšie vydávanie jednostranných „slovenských dejín" alebo deje­pisných kníh exilových zaslepených historikov a ich domácich nasledovníkov, ako písať pravdu a oboznámiť slovenskú verejnosť s objektívnou geopolitickou realitou v lete 1944!

Túto kapitolu končíme dvoma citátmi, ktoré svojím spôsobom defi­nujú výsledok prípadnej realizácie GPO po vyhratej vojne:

1.) Cseslaw Madajczyk, Generalplan wschódni (s. XVI): „Židovská genocída bola skoro úplne realizovaná, zatiaľ čo druhý podnik, ktorý sa týkal osudu národov stredovýchodnej Európy - hlav­ne Slovanov - sa dostal len do projekčnej a kalkulačnej fázy a prak­tické štádium dosiahol len v ojedinelých akciách. Plánované presídle­nia sa mali uskutočniť až po vyhranej vojne. Tu bol priebeh vojny rozhodujúcim faktorom. Masové vyvraždenie Židov, uskutočnené nasadením výkonnej techniky a bez akýchkoľvek zábran, je otrasným príkladom genocídy dosiaľ nepoznaných rozmerov. Keď sa z tohto pozadia pozrieme na expanzné plány Tretej ríše smerom na východ s ich potencionálnou genocídnou dynamikou, tak si môžeme ľahko domyslieť — že keby bola mala vojna iný priebeh - ukončenie príšer­ného osudu Židov by bolo bývalo súčasne znamenalo začiatok neme­nej hrozného osudu Slovanov v strednej a východnej Európe. To jasne vyplýva z rozličných variantov GPO. Do určitej miery by to bolo. bývalo „konečné riešenie" problému strednej Európy."

2.) Joe J. Heydecker a Johannes Lech, Norimberský proces (s. 521): „Keby bol Hitler vyhral vojnu, bola by pokračovala záhuba mi­liónov ľudí v celej Európe. Asi by potom od Uralu po Grónsko nebol ostal nažive ani jeden Žid. Boli by padli za obeť plynových komôr práve tak ako najmenej ďalších 30 miliónov Slovanov, mimo tých, ktorí už boli usmrtení počas vojny, ktorých záhubu si prial Hitler."

Ostatní by boli len živorili ako otroci alebo rezervoár otrokov pre Nemcov.

To mal byť ďalší, iný - slovanský holokaust..

 

Toľko teda z citátu odhaľujúceho zámery Tretej ríše so všetkými Slovanmi v Európe – vrátane Slovákov.

Čo bol teda ten na Slovensku „neznámy“ (až doteraz utajovaný?) Generalplan Ost (Generálny plán Východ.)?

Základný zámer nacistickej zahraničnej politiky bol obsadiť európsku časť Sovietskeho zväzu, zosúladený so zámermi Japonska na obsadenie (veľkej časti) Sibírska . Adolf Hitler to jednoznačne vyjadril v „Mein Kampf“ (na str 950-951 –8. vydanie, Houston Mifflin , New York 1999) takto: „… ak hovoríme o novej pôde a oblastiach v Európe, myslíme tým dnes v prvom rade Rusko a ich hraničiace vazalské štáty.“

Hitler na inom mieste konštatoval: „ Existuje iba jediný ciel, germanizácia pomocou prenikania Nemcov a správania sa k pôvodnému obyvateľstvu ako  [kolonizátori Ameriky] k Indiánom, čo znamená ich násilné odstránenie. (Zápisnica konferencie 17 októbra 1941 – prevzaté z  Czesław Madajczyk: Generalny Plan Wschodni: Zbiór dokumentów (Warszawa: Glówna Komisja Badania Zbrodni Hitlerowskich w Polsce, 1990). Hitler sa neskrýval obsadením cudzích územných celkov, ktoré boli redšie obývané než Nemecko. Plánoval otvorene aj brutálne potlačenie až vykynoženie „menejcenných“ domácich obyvateľov. (Hermann Giesler, Ein Anderer Hitler: Bericht Seines Architekten Hermann Giesler (Leoni am Starnberger See: Druffel-Verlag, 1978, str.. 374-375.)

Ako sa to malo uskutočniť bolo s najmenšími podrobnosťami naplánované v projekte: Generálny plán Východ.

Tento projekt sa rozpracúval postupne a jeho realizácia sa uskutočňovala ihneď (takzvaná časť Kleine Planung) a mala byť definitívne ukončená behom  tridsiatich rokov po predpokladanej víťaznej vojne Nemecka – časť zvaná: Grosse Planung (teda približne do roka. 1975).  Útvar zodpovedný za jeho vypracovanie bol Úrad pre Štátnu bezpečnosť (Reichssicherheitshauptamt - RSHA). Jestvovanie týchto plánov bolo plne potvrdené doktorom Hansom Ehrlichom (v hodnosti SS – Srtandardtenfuehrera) ako svedka v prípade VIII pred Vojenským tribunálom v Norimbergu. Vypovedal tam ako vysoký dôstojník RSHA. On bol totiž zodpovedný za vypracovanie celého plánu Generálny plán Východ.

Rozhodujúca fáza mala sa uskutočniť rýchle behom tridsiatich rokov po víťaznej vojne a predstavovala grandióznu etnickú čistku, v ktorej mali byť vykynožení, vyhnaní zo svojich domovov, zotročení všetci Poliaci, a (najmä) Východní Slovania. Uvolnené územie sa malo obsadiť asi 250 miliónmi Nemcov. Pri tom 50 miliónov Slovanov malo byť (dočasne) vyhnaných za Ural, aby tam slúžili ako rezervoár otrokov.(Prameň:  Madajczyk, Czesław. "Die Besatzungssysteme der Achsenmächte. Versuch einer komparatistischen Analyse." Studia Historiae Oeconomicae vol. 14 (1980):str..105-122) N a to boli vypracované s príslovečnou nemeckou dôkladnosťou aj presné štatistiky, s údajmi koľko rodín , s akým množstvom detí, na ktorých územiach  atď. – by dokonca boli vyčíslené aj náklady a materiálne prostriedky na výstavbu ich sídlisk. Prinášame iba niekoľko konkrétnych údajov z týchto plánov, ktoré vrhajú svetlo na hĺbku rozpracovania týchto beštiálnych plánov:

Zlikvidovať všetkých Slovanov

Toto sú „Návrhy pre výstavbu východných oblastí", z ktorých vidno, ako detailne a dôkladne sa už vtedy Nemci pripravovali na likvidáciu Slovanov, z ktorých mali byť na prvom mieste Poliaci: K ríši priamo pripojené územie má 87 600 km2, s 9,5 miliónami oby­vateľov, z toho 82 % Poliakov a 11 % Nemcov. Deportáciou 560 000 Židov z tohto územia ešte v roku 1940 by tu ostalo asi 9 miliónov. V týchto oblastiach treba obnoviť stav z roku 1914, kedy tu bolo Nem­cov a Poliakov asi po 50 %. To znamenalo: 1,1 milióna tu žijúcich Nem­cov zvýšiť o 3,5 mil. na 4,5 mil. O tento počet treba znížiť stav Poliakov. Mali sa vytvoriť osídľovacie zóny, ktorých účelom malo byť zostávajú­cich Poliakov najprv izolovať a potom vytlačiť. V ďalšej etape mal narásť podiel nemeckého obyvateľstva na 70 %, čo predpokladalo prí­chod ďalších asi 2 mil. ľudí germánskeho pôvodu. Vyhnaní Poliaci mali byť stlačení do Generalgouvernementu. Na hranici medzi Nemeckou ríšou a obsadeným územím sa mala vytvoriť hrádza z nemeckých sed­liackych usadlostí. Meyerov plán popisuje detailne návrhy zákonov pre nových držiteľov nehnuteľností, pôdy, t. j. nemeckých roľníkov, ktorým treba zaistiť najvyššiu efektivitu. Uprednostňovaní majú byť s pôdou zviazaní slobodní nemeckí poľnohospodári, ktorí by prípadnými sobáš­mi s rasovo vhodnými Poľkami zvýšili počet Nemcov.

 

Na východ Sibírska malo byť vysídlených asi 31 miliónov Slovanov. Odsúdených na vyhladenie bolo plánovaných 14 miliónov Slovanov, rátalo sa s malou časťou ponechaných na pôvodnom mieste , s tým že títo budú použití ako (otrocká – nerovnoprávna) pracovná sila v Nemeckej ríši  k nej pripojených krajinách.

„Slovanské národy nie sú určené k samostatnosti. Vedia to a my im nebudeme nahovárať opak. Slovania sú rodenou otrockou masou, ktorá zúfalo volá po svojom pánovi."

To vraví Hitler 17. 9. 1941 vo svojom monológu (Heim, češ. vyd. S. 52, Bullock s. 910), keď navonok ešte ukazuje benevolenciu k existencii satelitného Slovenska.

Toto základné rasistické presvedčenie - opačná strana „civilizač­nej misie" Nemcov na východe - bolo Hitlerovým prínosom k „Drang nach Osten" (Tlak na východ), čo bolo základným motívom nemeckej politiky už dlhú dobu. Hitler veril, že Slovania nie sú schopní vytvo­riť si vlastný štát na dlhšiu dobu.

Prvá informácia o týchto skutočnostiach bola zverejnená Robertom L. Koehlom v RKFDV: pod názvom: German Resettlement and Population Policy 1939-1945 – Harvard University Press in 1957. Údaje sa potvrdili aj v západonemeckej tlači "Vierteljahreshefte für Zeitgeschichte" (Nachtrag zu der Dokumentation "Generalplan Ost", Vierteljahreshefte für Zeitgeschichte, No 1/1960)

Všetky tieto dokumenty teda jednoznačne dokazujú genocidálne plány nacistov, ktoré boli zamerané predovšetkým na vykynoženie, presídlenie a zotročenie Slovanov.

Dnes sa píše rok 2007 – keby boli nacisti a ich satelitní pomocníci (vrátanie Slovenského vojnového štátu) vyhrali vojnu, do roku 1975 mal byť realizovaný „Veľký plán“.

Jasnými slovami to znamená, že väčšina (aj) slovenského národa by bola dnes už v plynových komorách vyhubená, čiastočne vyvezená na  Sibír a tam roztrúsená, azda by bola hŕstka otrokov ponechaná aj na terajšom území Slovenska – pravda, za predpokladu, že by smela  mať školské vzdelanie, ktorého cie­ľom má byť: jednoduché rátanie najviac do 500, napísanie mena, ďalej výučba, ktorej božím prikázaním bude, že musia byť poslušní Nem­com, byť poctiví, dobrí a slušní. Čítať nemusia vedieť.

Bez svojho vedenia by toto „kedysi slovenské“ obyvateľstvo stálo k dispozícii a dodávalo by  Nemecku pracovné sily pre rozličné podradné práce (cesty, kameňolomy, stavby, ďalej slúžky a pod.)...

Možno že dnešní vychvaľovači Tisovho vojenského režimu mali to šťastie dostať sa do „prežívajúcej skupiny OTROKOV“ – väčšie šance by však celkom iste nemali.

Tieto okolnosti ostávajú bez povšimnutia u väčšiny „dobrého“ slovenského národa., ktorým to nevadí ak niekto NADRŽIAVA genocídnym plánom, ktoré mali viesť k vyhubeniu Slovanov vrátane Slovákov.

Mnohí logicky uvažujúci Slováci si však myslia, že by to malo vadiť našim prokurátorom, pokiaľ chceme, aby Slovensko bolo demokratický a zákon dodržujúci štát.