DOMOV

Slovensko pokročilo už ďaleko na spiatočníckej ceste k fundamentalizmu

 

I. Vzťah štátu k uspokojovaniu duchovných a kultúrnych potrieb občanov nenáboženskej životnej filozofie.

 

Doterajší vývoj v oblasti slobody myslenia , svedomia a presvedčenia

Slovensko sa svojou ústavou jednoznačne zaradilo medzi štáty, ktoré sa neviažu na nijakú ideológiu ani náboženstvo. (článok 1. ústavy ) Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na ….vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie.. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať (článok 12.ústavy). Sloboda myslenia svedomia , náboženstva a viery (akejkoľvek aj nenáboženskej) , teda právo byť bez náboženského vyznania. je zaručená článkom 24 ústavy .Navyše medzinárodné zmluvy o ľudských právach  , ktoré Slovenská republika ratifikovala majú prednosť pred jej zákonmi (článok 11 ústavy)etky ustanovenia týkajúce sa slobody  svedomia myslenia  , náboženstva a presvedčenia sa rovnako vzťahujú na ateistov, agnostikov , skeptikov a nezaangažovaných ( Pozri tiež: Peter Mendelts:The Scope of Freedom of Religion   v  SIM  spec No 21 , str. 581, odst. 2)

Tento právny stav rešpektuje väčšina európskych štátov tým, že všade kde majú predstavitelia náboženských  organizácií svoj poradný hlas, majú tam súčasne poradný hlas aj predstavitelia nenáboženských životných filozofií V Belgicku je to  na príklad „Ústredná rada nenáboženských filozofických spoločenstiev“        Na území našej republiky je registrovaných pätnásť cirkví a náboženských spoločnosti a okrem  nich je tu komunita občanov s nenáboženskou životnou filozofiou (bezkonfesijných).

Rovnosť všetkých občanov pred zákonom má taký právny dopad , že štát musí zachovávať neutralitu (člán. 1. ústavy) a ak niekomu niečo osobitého vo forme výhod poskytuje, potom platí zásada: buď všetkým, alebo nikomu. (Pozri v ďalšom: Diskriminácia)

·                    Na území našej republiky je registrovaných pätnásť cirkví a náboženských spoločnosti a okrem  nich je tu komunita občanov s nenáboženskou životnou filozofiou (bezkonfesijných).

·        Je verejným tajomstvom , že Slovensko počnúc od svojho vzniku sa čoraz viac odchyľuje od neutrality štátu  smerom k uprednostňovaniu dominantného postavenia rímskokatolíckej cirkvi v spoločnosti.

    Z množstva obecne známych symptómov takéhoto zvýhodňovania zo strany štátnej     správy vyberáme iba niektoré:

·        Slovensko má v Európe najviac  náboženských sviatkov , ktoré sú uzákonené ako štátne sviatky.

Z hľadiska ľudských práv je to porušenie práv , pretože štát nemá právo nútiť nikoho ani k vonkajším prejavom takého zmýšľania, ktoré občan neuznáva :-)(podľa Ben Vermeulena-„ sloboda nemať žiadne náboženstvo , alebo presvedčenie znamená, že nikoho nemožno nútiť aby konal v súlade s akýmikoľvek prejavmi náboženstva, ktorého nie je stúpencom“

Literatúra:- SIM [= Holandský Inštitút Ľudských Práv ] čís 15 , str 107-108 )

·        Kritiky občanov na jednostranné  vysielanie masmédií ako verejnoprávnych inštitúcií sú prakticky ustavičné, avšak ostávajú nepovšimnuté. Týmto sa vytýka že krikľavo neúmerné  množstvo vysielacieho času sa venuje propagácii náboženstva, zatiaľ čo nenáboženské životné filozofie a z nich vyplývajúce udalosti nemajú už dlhé roky vôbec žiadny priestor..

Štát nemá právo prostredníctvom verejnoprávnych masmédií prepožičiavať  vysielací priestor výlučne  iba jednému presvedčeniu, ak nedáva úmerný priestor všetkým ostatným presvedčeniam im na roveń postaveným (medzi inými aj nenáboženským životným filozofiám)

LITERATÚRA: medzinárodne dokumenty o ľudských právach ,  ktoré kvalifikujú takúto skutkovú podstatu ako „vymývanie mozgov“ (Podľa P. Mendeltsa. : občan je chránený proti zásahom do jeho hlavy , teda štát ho nesmie vystavovať prostrediu, ktoré predstavuje takéto zásahy !- Literatúra: SIM špec čís 21, str 580).

Najzávažnejšie však sú odlišné prístupy páchané na občanoch vo sfére financovania ich kultúrne duchovných potrieb. Veľké pravidelné subvencie z daní všetkých občanov sú presmerované na finančnú podporu aktivít organizovaného náboženstva, (Ročne sa už vyšplhali na sumu asi 3 miliardy SKK) zatiaľ čo občania nenáboženskej životnej filozofie nedostávajú nič na akékoľvek aktivity.( nehovoriac o ďalších finančných podporách na výstavbu stoviek kostolov, alebo iných budov slúžiacich cirkvi, financovanie teologických fakúlt, platy duchovenstva a stupňujúce sa požiadavky zriadenia cirkevných škôl financovaných štátom, atď.)

Povinnosťou štátu vyplývajúcou z dokumentov o ľudských právach je , že štát ktorý poskytuje výhody a subvencie dominantnému náboženstvu, musí všetky ostatné na roveň postavené subjekty (vrátane bezkonfesijné občianske skupiny) rovnako podporovať.

LITERATÚRA: (P. Mendelts :SIM špec čís 21, str.587, 588.)

Štát, ktorý tak nerobí  splňuje tým totiž  skutkovú podstatu diskriminácie v zmysle medzinárodných dokumentov, ktoré Slovenský štát ratifikoval, vrátane rezolúcie OSN 36 / 55  (1981)( Deklarácia o eliminácii všetkých foriem intolerancie a diskriminácie založenej na náboženstve , alebo presvedčení.)

Štát nezabezpečuje výchovu kádrov pre duchovnú prácu v radoch občanov s nenáboženskou životnou filozofiou. Zatiaľ čo štát zriaďuje a financuje teologické fakulty, katolícku univerzitu a sú požiadavky na financovanie cirkevného školstva , analogické požiadavky pre občanov s nenáboženskou životnou filozofiou sa ignorujú. Odbíjajú sa tým, že na našich univerzitách existujú HUMANITNÉ odbory. Ide o zámenu pojmov.  HUMANISTICKÉ štúdium totiž zabezpečuje kvalifikáciu pre duchovnú činnosť v radoch nekonfesijných občanov. Teda analogicky ako kňazské povolanie v radoch veriacich.. Táto kvalifikácia v USA sa volá: sekulárne kaplanstvo, v Európe sa volá humanistické poradenstvo.

Zabezpečujú ho špeciálne inštitúty, na príklad Univerzita humanistických štúdií v Utrechte, Humanist Inštitute v USA, Oxford College a iné. .  Pokiaľ sa štát nepostará o takéto štúdium nie je možné rozvíjať duchovnú a  kultúrnu prácu v radoch bezkonfesijných. (Informatívne materiály na požiadanie  ) Tento problém súvisí s administratívnym zabezpečením- Pozri ďalší bod.

Vzťahy štátu a občanov s nenáboženskou životnou filozofiou nie sú administratívne prepojené žiadnou inštitúciou, zatiaľ čo takéto vzťahy s cirkvami zabezpečuje zvláštny útvar na ministerstve kultúry Cirkevný odbor ministerstva. ( plánovanie akcií, financovanie , spolupráca na ostatných úrovniach) Pokiaľ sa neustanoví analogický útvar nemožno hovoriť o rovnoprávnosti, pretože toto je diskriminácia , v zmysle časti II, člán.2. (2) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach na úseku práv účasti na kultúrnom živote podľa článku 15, 1( a)

 Už z uvedených jednostranných postojov štátnej moci voči občanom s nenáboženskou životnou filozofiou je vidieť, že to všetko smeruje v podstate k anulovaniu, respektíve k asimilácii občanov , ktorí sa nehlásia k náboženstvu, čo splňuje (okrem iných) skutkovú podstatu diskriminácie podľa Deklarácie o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery –(Generálne zhromaždenia OSN, resol. čís.36 /55) (článok 2 (2)) Citát:….diskriminácia…..znamená akúkoľvek odlišnosť, výnimku, obmedzenie, alebo uprednostnenie založené na náboženstve, alebo presvedčení)

II. Základná zmluva SR so Svätou Stolicou 

A.       Úvodné poznámky:

·        -Slovenská republika je podľa článku 1. Ústavy jednoznačne  neutrálny štát z hľadiska náboženského a ideologického. Na území SR je registrovaných 15 (náboženských) cirkví  nepodlieha však registrácii komunita občanov s nenáboženskou životnou filozofiou, ktorej počty sa uvádzajú až 30 % celkového obyvateľstva.. Náboženské i nenáboženské spoločenstvá v zmysle medzinárodných noriem o základných ľudských právach sú postavené na roveň. teda sú vo vzťahu k štátu rovnakými partnermi (v SR ide o zanedbanú oblasť, pretože nebola dosiaľ inštitucionalizovaná ako v iných členských štátoch EU a preto sa táto „rovnoprávna“ skupina občanov ignoruje akoby vôbec neexistoval.)

·         Zmluva so Svätou Stolicou vyžaduje vyjasnenie niektorých základných pojmov. Svätá Stolica je transnacionálny mimovládny subjekt , ktorý má sídlo na území Štátu „Vatican City“ a je riadiacim orgánom rímskokatolíckej cirkvi, ktorej stúpenci sú po celom svete.( Analogicky  ako na pr. Európska (alebo aj Svetová )odborová organizácia je transnacionálny mimovládny subjekt so sídlom na území štátu Belgicko. v Bruseli (ETUC), ktorá je koordinujúci subjekt národných odborových organizácií.)

 ·        -Na Slovensku registrované (náboženské) cirkvi majú charakter právnických osôb (§4 (3), zákona 308/1991 Zb) Ich vzťahy k štátu sa teda riadia výhradne právnymi normami SR relevantnými  pre právnické osoby. Preto partnermi SR sú toho času cirkvi , teda nie Svätá Stolica, rovnako ako partnerom SR sú slovenské odborové organizácie,  nie ETUC.

Navrhovaná zmluva v tomto bode priniesla zásadnú zmenu vo vzťahu k jedinej z pätnásti cirkví t.j. rímskokatolíckej- , keďže partnerom štátu vo veciach vnútroštátnych by sa stala nie právnická osoba „rímskokatolícka cirkev Slovenska“, ale táto by mala byť nahradená Svätou Stolicou, čiže zahraničným subjektom, ktorému SR odovzdáva oprávnenie zasahovať do jej vnútorných záležitostí t.j. regulovať jej vzťahy s jednou z mnohých právnických osôb na území SR.

  ( Z hľadiska spôsobilosti uzatvárať zmluvy Svätá Stolica“ si diplomaciou a historickými ohľadmi na jej minulosť vydobyla isté mimoriadne postavenie v OSN , ktoré je však anachronizmom, kritizovaným preto, že vytvára v zrkadle nových medzinárodných dokumentov proti diskriminácii akéhokoľvek druhu -precedens pre VŠETKY ostatné náboženstvá) (Literatúra:1.-Anika Rahman http://www.crlp.org/041999holysee.html 

2- http://www.crlp.org/030895churchstate.html )

Podľa štúdie Jay Demeratha a Karen Straighť  (http://www.aril.org/Demerath.htm) možno zadeliť vzťah štátov a cirkvi do štyroch kategórií:

1.)    náboženské štátne zriadenie + náboženská politika.- tieto predstavujú najvýbušnejšiu situáciu- príklady :Juhoamerické štáty, Izrael, Severné Írsko

2.)     sekulárne štátne zriadenie + sekulárna politika.- je typická pre západnú Európu, bez ohľadu na to, že v niektorých takýchto  štátoch je formálne prijaté „štátne náboženstvo“- princíp je v tom, že štát sa nestará o náboženstvá, ktoré si idú svojou cestou. (Nemecko, Francia, Itália, Švédsko)

3.)     náboženské štátne zriadenie + sekulárna politika, ide o štáty s rozličným náboženským vyznaním občanov, kde je však jedno z náboženstiev vyhlásené za dominantné. Tieto situácie vytvárajú podmienky pre destabilizáciu (teokratické štáty latinskej Ameriky, islamské hegemónie, napríklad Pakistan, Indonézia)

4.)    sekulárne  štátne zriadenie + náboženská politika (India, Poľsko,-avšak Poľsko s výraznou tendenciou smerujúcou k náboženskej neutralite)

(Prechodnú formu medzi uvedenými kategóriami predstavuje Japonsko)

Podľa  tejto kategorizácie Slovensko sa zaradilo výrazne do skupiny 4.. kde na papieri a v ústave je zaručený síce sekulárny štát, avšak politické sily, ktoré sa dostali k moci ho doteraz smerovali do sféry s náboženskou politickou orientáciou.. Jeho smerovanie- najmä pretláčaním kontroverznej zmluvy so Svätou Stolicou, ktorá umožnila zasahovanie riadiaceho orgánu rímskokatolíckej cirkvi do vnútorných záležitostí Slovenska ako suverénneho štátu posúva Slovensko do kategórie 1.) = (náboženské štátne zriadenie + náboženská politika) inými slovami do najvýbušnejšej politickej situácie porovnateľnej so Severným Írskom , alebo Izraelom.

Z množstva navrhovaných opatrení, ktoré sú v rozpore so suverenitou i ľudskými právami vyberám to najabsurdnejšie, t. j uplatnenie kanonického práva Na Slovensku. Svätá stolica  je jediný medzinárodný subjekt na svete, ktorého právny systém sa zakladá na kanonickom práve  s tým , že v prípadoch kde ho nemožno aplikovať použijú sa   zákony platné v Ríme (italské). ( pozri lieratúra: US Department of State: Background notes – The Holy See  - http://www.umsl.edu/services/govdocs/backgroundnotes/holysee.txt). (Na príklad nedávny zločin vraždy  príslušníka Švajčiarskej gardy – páchateľ bol odovzdaný rímskym súdom, teda nebol upálený za živa podľa kanonického práva.)

Opatrenia. ktoré Zmluva presadzuje by oprávňovalo Slovensko k zápisu do Quinesovej knihy- ako prvého („skutočného“) štátu, v ktorom platí kanonické právo. (ak nerátame Svätú Stolicu, ktorá de facto nie je skutočným štátom , ale iba  transnacionálny mimovládny subjekt riadiaci záležitosti rímskokatolíckej cirkvi  -  jej štatút de jure je diskutovaný)

Tento zámer bol už vyjadrený ešte za bývalej vlády, keď premiér V. Mečiar  sa vyslovil, že základom zmluvy bude kanonické právo a sociálno – etické učenie rímskokatolíckej cirkvi. (Slovenská republika 21.7.1997 ) Aj pri návšteve bývalého premiéra V. Mečiara u pápeža vyhlásili, že na Slovensku chcú vytvoriť nový model, ktorý má údajne ovplyvniť budúcnosť sveta.- toto je teda ten nový model, ktorý je v podstate zavedenie kanonického práva v rozpore s ústavou, čiže inými slovami: štátny prevrat uskutočnený legislatívnou cestou -  odporujúcou ústave , ktorý mení Slovensko na mandátom „Svätej Stolice“ spravované územie .

Prečo na to idú iniciátori tohto tichého štátneho puču cestou MEDZINÁRODNEJ ZMLUVY?

Prezradil to Daniel Lipšic vo svojom článku v „Domino“ Podľa článku 27 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve sa nijaký štát nemôže dovolávať ustanovení svojho práva, ako dôvodu pre neplnenie zmluvy Inými slovami zámer bol jasný: medzinárodnou zmluvou anulovať ústavu SR a pre katolícky klérus nevyhovujúce časti  jej platného právneho poriadku.( Či toto nesplňuje charakteristiky štátneho puču? – či toto nie je zmena demokratického systému v  nábožensko -fundamentalistické zriadenie?)

Najprotirečivejšou  črtou riešenia vzájomných vzťahov MEDZINÁRODNOU ZMLUVOU je štatút oboch zmluvných strán a cieľ , ktorý sleduje riešenie vzájomných vzťahov. Slovenská republika je samostatný demokratický štát. zatiaľ čo Svätá Stolica je administratívna  riadiaca zložka rímskokatolíckej cirkvi na území atypického „Štátu Vatikán“, teda v podstate  právnická osoba sídliaca na území cudzieho štátu.

 Vo vnútri tejto štruktúry nepanujú demokratické princípy riadenia, ale diktatúra jednej osoby v časti prípadov, oligarchické rozhodovanie v iných prípadoch. Demokratický princíp spoluúčasti ľudu je prakticky vylúčený.

 Ani doterajší vzťah rímskokatolíckej cirkvi k Slovenskému štátu nebol demokratický, pretože sa uskutočňoval stykom s biskupskou konferenciou, čo je útvar , ktorý nemá mandát na svoje konanie od ľudu, ktorého záujmy by mal zastupovať, ale je iba predĺženou rukou Svätej Stolice- čiže cudzej právnickej osoby so sídlom mimo Slovenskej republiky. Je to asi tak absurdný stav, vo vzťahu štát- pracujúci , existovala iba zamestnávateľská organizácia s vylúčením ODBOROV, čiže reprezentantov tej najväčšej skupiny .

 Uzatváranie zmluvy so Svätou Stolicou  je taká anomália. ako keby Slovenský štát v otázkach pracovných pomerov svojich občanov uzatvára zmluvy s Európskou Odborovou Federáciou so sídlom v Bruseli, s vylúčením účasti našich vnútroštátnych odborových organizácií.

 Už samotný tento princíp uzatvárania zmluvy s cudzím medzinárodným subjektom, ktorou by mali byť regulované vzťahy štátu a jeho občanov  je pre demokratický štát  neprijateľný, čoho dôkazom je mnoho  demokratických štátov (nie len Európy )celého sveta nemá so Svätou stolicou žiadnu zmluvu.

Aké je teda východisko?

Rovnaký postoj štátu ku všetkým týmto komunitám je možný iba tak, že sa najprv príjme zákon, ktorý  zabezpečí  rovnaké nároky voči štátu ako aj   povinnosti  všetkým týmto spoločenstvám , vrátane občanov s nenáboženskou životnou filozofiou.. BEZ REGULÁCIE VZŤAHOV OBČANOV S NENÁBOŽENSKOU FILOZOFIOU NEEXISTUJE DEMOKRACIA Ak by sa totiž takýto zákon prijal ako prvý, možno že zmluvy s jednotlivými spoločenstvami by sa stali už týmto samotným faktom buď prebytočné: Ich tvorba by nemohla vybočiť zo stanovených medzí „fair play“ keďže všeobecný zákon by platil ) rovnako  pre všetky cirkvi ako aj im na roveň postavené spoločenstva  ( občanov s nenáboženskou životnou filozofiou. Toto štádium sa premeškalo tým, že bola uzavretá Základná Zmluva s Vatikánom. Táto vytvorila NERIEŠITEĽNÉ KOMPLIKÁCIE, odporujúce demokracii. Ani sľubované zmluvy s inými menšinovými náboženstvami túto situáciu nevyriešia, pretože NEMOŽNO v nich aplikovať rovnaké princípy ako sú zakotvené v Základnej Zmluve . Navyše pokiaľ nie je v štáte vyriešený problém vzťahov štátu k BEZKONFESIJNÝM občanom, nemožno hovoriť o skutočnej demokracii.

 

Aký podiel má na fundmentlizme katolícka cirkev Slovenska?