DOMOV

Vstup do druhej etapy fundamentalistickej transformácie Slovenska?

 Biskupská konferencia Slovenska zverejnila dňa 9. - 10. mája 2001 dokument nazvaný Pastoračný a evanjelizačný plán katolíckej cirkvi na Slovensku  2001 – 2006,( v ďalšom PEP) ktorý bol formálne vytvorený s dokonalosťou vzbudzujúcou dojem, že ide o vnútornú smernicu  týkajúcu s výhradne činností prislúchajúcich Katolíckej cirkvi Slovenska (v ďalšom KCS).

Už v úvode dokumentu sa vraví „Slovensko vďaka svojej viere môže zohrať v sekularizovanej Európe nemalú úlohu.“, čo znamená inými slovami, že Slovensko má v novej zjednotenej Európe zohrať úlohu klina vrazeného do tela sekulárnej Európy a zo vnútra nahlodávať tieto narastajúce tendencie sekularizácie. Má teda zohrať rolu Trójského koňa , vpašovať do Európy, ktorý ju premení v stredoveký systém podriadenosti pápežskej moci. (pozri článok v International Humanist News a na webovej stránke IHEU http://www.iheu.org/node/1016)

Dokument  končí prehlásením: „Je možné, že určité skupiny ľudí budú mať výhrady voči tomuto pastoračnému plánu, ale sme ochotní viesť otvorený dialóg s členmi združení a spoločenstiev, ktorým sú vlastné kontroverzné názory a postoje.“ S dokumentom sa však sotva dá diskutovať, pretože sa vytrvalo jeho ciele presadili vplyvom klerikálnej zostavy vedúcich politických síl Slovenska..  Preto treba s s ním oboznámiť a urobiť si vlastný úsudok

Táto iniciatíva je  prejavom normatívnych zásahov Zahraničného subjektu – Svätej Stolice, do právomoci štátnej správy SR . Prečo je tomu tak? Rozchádza sa takýto postup s „acquis communautaire Európskej únie, ktorý sa Slovensko zaviazalo dodržiavať? To je teda otázka dňa!

 Čo umožnilo vypracovanie takéhoto plánu sledujúceho druhú etapu transformácie Slovenska vo fundamentalistický štát

Je to jednoznačne uzavretie Základnej zmluvy Slovenskej republiky so Svätou Stolicou, ktorá znamená  umožnenie diktátu zahraničného subjektu do vnútorných záležitostí suverénneho Slovenska.(V kocke vyjadrené Neupravuje vzťahy medzi subjektami medzinárodného práva, ale oktrojuje iba práva KCS voči SR, bez jasných povinností KCS– Vyníma túto z rovnakého postavenia ako majú iné vnútroštátne záujmové skupiny, - dáva jej právo morálneho utvárania občanov ( bez ohľadu či je in učenie KCS cudzie alebo nie) a to podľa princípov katolíckeho učenia,- umožňuje uvažovať  o občianskej neposlušnosti na základe výhrad „náboženského“ svedomia, zavádza takmer výhradne katolícke sviatky ako štátne sviatky, otvára dvere pre infiltrovanie výučby na všetkých školách ideológiou náboženstva, dáva množstvo výhod a daňových výnimiek a bezprecedentne financuje aktivity s ktorými štát nemá nič spoločného)

Tento dokument bol jednoznačne základným míľnikom na zmene smerovania Slovenska namiesto do pluralitného, demokratického , moderného spoločenstva – do  pretvárania  všetkých podmienok verejného života smerom k uniformite a fundamentalistickej náboženskej dominancii s prvkami klérofašistického režimu tak zvanej „Farskej republiky“ vojnového obdobia a podobnom tej  aká panovala v stredovekom pomere síl medzi pápežskou mocou a ostatnými národnými štátmi Európy. Podľa tohto dokumentu (  PEP), Cirkev je povolaná, aby ľuďom prinášala spásu prostredníctvom ohlasovania Evanjelia.. S týmto možno súhlasiť, za podmienky, že sa to týka občanov , ktorí si to želajú, že to nie je na úkor iných občanov a že tým cirkev nezasahuje do právomocí, ktoré jej nepatria, ale prislúchajú štátu.  A tu sa začínajú rozchádzať slová so skutkami.

nájsť spôsob na oficiálny vplyv KBS pri menovaní šéfov týchto inštitúcií (vsuvka do zákona o STV a SRo, ( Cirkev aj tu si osobuje právomoc zasahovať do štátnej legislatívnej činnosti!) i) šírenie kresťanských myšlienok a programov s duchovným zameraním do práce iných redakcií v STV a Sro; ( = infiltrovať všetky vysielania katolíckou indoktrináciou). r) presadiť do zákonov o Radách (Rada pre vysielanie a retransmisiu, Rada STV, Rada SRo) možnosť delegovania kandidáta Cirkvi (v spolupráci s ERC); ( analógia zriadenia funkcie KOMISÁRA- ako mali v SSSR za Stalinizmu)

·        2.5.3 Odporúčania: b) starať sa o účinnejšiu prítomnosť hnutí a kresťanských inštitúcií v živote spoločnosti; ( potvrdzuje snahu prenikať cez laické štruktúry aj do spoločenstiev, ktorým sú princípy katolicizmu cudzie)

·        3.2.3 Odporúčania: d) Do služby ohlasovania treba zapojiť všetky formy masmédií, či už ide o internet, televíziu, rádio alebo tlač. Preto treba vysoko hodnotiť Rádio Lumen na Slovensku a všetky vydavateľstvá pre duchovnú literatúru a časopisy.

·        3.5.1 Situácia službe chorých, núdznych a na pomoc odkázaných  . Pritom je zrejmé, že nemožno urobiť z kresťanských spoločenstiev sociálne agentúry (NMI 52). ( Je to oblasť, ktorú cirkevné aktivity nemôžu riešiť, avšak ju využívajú pre svoje vlastné ciele) 1. čerpanie finančných subvencií a šírenie svojej vlastnej ideológie

·        3.5.3 Odporúčania: e) V spolupráci so subkomisiou KBS pre medicínsku etiku a bioetiku podporovať zriadenie aspoň jednej gynekologicko-pôrodníckej kliniky (alebo oddelenia) s katolíckou orientáciou.( K tomuto už niet poznámky)

·        4.2.3 Odporúčania: k) vytvárať priestor pre aktívnu účasť detí na liturgickom živote Cirkvi cez pravidelné detské sv. omše, detské spevokoly, detské krížové cesty, uskutočňované formou blízkou dnešným deťom;. Pre ciele detskej pastorácie;
p) vytvárať priestor vo verejnoprávnych (STV a SRo) a kresťanských (Rádio Lumen) médiách na kvalitné detské relácie

·        4.4.2 Ciele  inkulturácia, čiže sprítomnenie kresťanského Zjavenia v súčasnej kultúre: predstaviť mladému človekovi evanjelium ako také, ktoré dáva zaujímavé, pravdivé a silné odpovede na jeho základné otázky. ( poznámka INKULTURIZÁCIA je neologizmus, ktorý má značiť vpašovanie cirkevnej ideológie a „zjavených právd“  na rozdiel od vedeckých právd do tých oblastí života, kde dominuje vedecké poznanie.)

·        4.5.2 Ciele  (Všetky ciele zamerané na seniorov sa sústreďujú na prerobenie seniorov v predĺženú ruku cirkvi . v tejto stati sa už opatrne vynecháva zmienka či sa to týka seniorov IBA PRÍVRŽENCOV katolíckej cirkvi alebo všeobecne VŠETKÝCH – svedčí o tom ďalší text, kde sa odporúča EVIDENCIA seniorov na každej farnosti bez rozdielu na náboženské presvedčenie

·        5.1 Ľudia bez náboženskej viery  D) Načrtnutý pohľad na neveriacich dal podnet k iniciatívam zameraným na dialóg a spoluprácu s nimi.

·        5.1.3 Odporúčania: b) zriadiť Radu KBS pre dialóg s neveriacimi a evanjelizáciu;

·        5.2 Sekty Svätá cirkev pociťuje v sektách konkurenciu, ktorá odťahuje záujem o ich katolícku ideológiu. Plán potláčania nie je preto celkom altruistický, ale sleduje aj vlastný osoh. To nič nemení na veci, že šírenie niektorých siekt má množstvo negatívnych dopadov. Je to však právo každého vytvárať si svoj svetonázor , či je tento sektársky, náboženský alebo nenáboženský. Problém dobrovoľného presvedčovania je tu rovnaký ako pri všetkých ostatných svetonázorových skupinách)

Tento výber je samozrejme iba reprezentatívny a neobsahuje úplnú informáciu o všetkých formách zasahovania do takých oblastí, ktoré nepatria do základného povolania a funkcií, ktoré cirkev má plniť v spoločnosti.

Záver

Už tento stručný pohľad vnucuje názor, že na Slovensku sa situácia vyvíja spôsobom, ktorý sa principiálne nelíši od vzniku fundamentalistického režimu v Iráne pod taktovkou Ayatola Chomainiho, alebo zrodu neblahého režimu Taliban v Afganistane.. Líši sa v jeho smerovaní , t. j namiesto moslimskej pravdy sa  posadila na trón „ Kresťansko- katolícka“ pravda.- ako štátna ideológia, ktorej sa pripisuje charakter meradla použiteľného na všetky oblasti myslenia správania a rozvíjania verejného i súkromného života celého štátu a všetkých občanov.

V európskej únii je jedným zo základov smerovania celej Únie E U R Ó P S K Y    D O H O V O R  O    Ľ U D S K Ý C H    P R Á V A C H , ktorý Slovenská republika ratifikovala. Článok 9 - Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva tohto dohovoru hovorí:
1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie.

Medzinárodne známy odborník práva, Profesor Amsterdamskej univerzity Ben Vermeulen veľmi podrobne analyzoval tento dokument  a prišiel k záveru, že

1.)             Povinná ( vnucovaná) viera je protirečenie odporujúce tomuto dokumentu

 2.)             Nenáboženské presvedčenia sú rovnocenné s náboženskou vierou.

 3.)               Sloboda voľby vlastného presvedčenia zahrnuje v sebe  aj právo nemať žiadne náboženstvo a nebyť nútený ku konaniu  ktoré je výrazom zásad takého náboženstva, ktoré si občan neosvojil

4.)               Rovnosť pred zákonom zaručuje, že keď štát dáva jednému náboženstvu privilégia alebo podpory , všetky ostatné organizácie majú právo dostávať od štátu rovnaké podmienky. ( Pozri Ben Vermeulen: The Freedom of Thought, Conscience and Religion IN: SIM Special 15)

 

Slovensko sa zaviazalo USKUTOČNIŤ vo svojom právnom systéme  všetky zásady zakotvené v právnom systéme Európskej únie ( „acquis communautaire“) ako podmienku prístupu do EU. Základná zmluva a všetky dodatkové zmluvy k tejto- rovnako ako doterajšia vládna politika vykonávaná od Novembrovej revolúcie je v príkrom rozpore s týmito zásadami.

 Tento sprisahanecký trojuholník proti nastupujúcej sekularizácii v Európskej únii – Svätá Stolica, Biskupská konferencia SR a Slovenská štátna správa spolu so zákonodarnou mocou-  nie sú rovnocenní partneri v podnikaní. Zatiaľ čo tí prví dvaja sa správajú podľa osvedčeného pravidla kapitalizmu riadiť sa predovšetkým vlastným osohom, podľa nášho ľudového pravidla :“ každá sliepka k sebe hrabe“, Slovensko ako celok je v tejto vysokej hre iba tým obetným baránkom, ktorého napokon vycicajú až do morku kostí.

Treba tu poľutovať generácie, ktoré nastúpia a pre ktoré to bude obrovská záťaž  a časová strata vrátiť Slovensko k jeho naozaj demokratickému smerovaniu, bez ktorého život v budúcej EU nie je predstaviteľný

 PLNÉ  ZNENIE DOKUMENTU nájdete tu (pdf)

_ _ _ _ _ _ _ _ _

1) Podrobnejšie s touto tematikou sa zaoberá kniha „ČERNÁ MÁ ZELENÚ“ od Mariána Baťalu (250 strán) vydaná vo vlastnom náklade autora.