DOMOV

Patrí budúcnosť sekularizmu?

Pápež Benedikt XVI vyhlásil, že sekularizmus, ktorý je na postupe predstavuje základný problém modernej spoločnosti a vyhlásil za ciel svojho pápežského úsilia pôsobiť proti tejto tendencii a proti morálnemu relativizmu. Toto vyhlásenie je zaiste „silná káva“ – ak berieme do úvahy dejiny katolicizmu, ktoré boli poznamenané vo všetkých svojich etapách brzdením postupu modernizácie spoločnosti a zásadami, ktoré boli v rozpore s VYHLASOVANÝMI morálnymi zásadami.

Pokúsime sa teda analyzovať samotný pojem „sekularizmus“ a potom v druhej časti sa vrátime k úvahám prečo volil pápež Benedikt XVI práve toto smerovanie svojej budúcej činnosti.

Čo je to vlastne sekularizmus?

Jeho podstatou je názor, že prax vládnutia a verejných inštitúcií v modernom štáte má byť prísne oddelená od náboženstiev a náboženských presvedčení. Preto s tým priamo súvisí, že sekularisti nadraďujú sekulárne myšlienky a hodnotový systém vo verejnom aj súkromnom živote nad zásady prijaté náboženstvami. Je proti tomu, aby štát vnucoval občanom akékoľvek náboženstvo či už priamymi alebo nepriamymi cestami – a je proti tomu, aby štát poskytoval akékoľvek výhody náboženstvám, alebo nenáboženským zoskupeniam občanov.

Samotný pojem sekularizmus pochádza od britského spisovateľa George Holyoake v r.1846, avšak jeho základné princípy boli obsiahnuté dávno predtým – možno ich nájsť už v dielach Averroes-a (Ibn Rushd- a , ktorý žil 1126-98) a jeho školy.(Poznámka zostavovateľa: Averroes bol španielsko-arabský filozof aristotelovského zamerania. Vyštudoval medicínu a právo a pôsobil ako sudca v Seville a neskôr v Cordobe.)

Podľa George Holyoake-a sekularizmus je systém myslenia nezávislý na náboženstvách, ktorý má a propaguje svoj vlastný hodnotový systém. Celý tento hodnotový systém pramení z poznania skutočného života, smeruje k zlepšeniu života na tejto zemi, a správnosť alebo nesprávnosť svojich myšlienok testuje výhradne rozumom a skúsenosťou života na zemi. Z toho vyplýva, že sekularisti sami nepripúšťajú existenciu a zásahy nadpozemských síl do osudu ľudí a neveria v posmrtný život – avšak sú pri svojom skepticizme tolerantní a pokladajú za právo každého mať iné, vlastné presvedčenie.

Sekularizmus má teda vzťahy a dopady na všetky oblasti ľudskej činnosti – vyberieme z nich oba tie najdôležitejšie: štátny sekularizmus, sekulárna spoločnosť a sekulárna etika.

Štátny sekularizmus

Jeho náplňou je obmedzenie vzťahov štátnej správy a náboženstiev, nahradenie zákonov vychádzajúcich z náboženskej viery štátnymi zákonmi a zamedzenie diskriminácie občanov z dôvodu náboženskej viery alebo neviery. Sú to zásady v plnej miere zosúladené s demokraciou. Najzhodnejšia cesta k ich docieleniu je ODLUKA ŠTÁTU OD CIRKVI: Politici v sekulárnom štáte sa musia pri rozhodovaní opierať o logické a racionálne dôvody – neberúc do úvahy požiadavky náboženských ideológií. Tradičné náboženstvá PRESADZUJÚ však vo všetkých politických systémoch – vrátane demokratických alebo sekulárnych – zvýhodňovanie vlastnej činnosti, finančné štátne príspevky a prístup k štátnym rozhodovacím mechanizmom. Jednou z hlavných ciest , ktorou sa im darí tento únik zo sekularizácie sú zmluvy –konkordáty, ktorými sa v niektorých prípadoch nebezpečne porušuje samotný charakter štátu daný jeho ústavou ( Pozri Slovenská republika po uzavretí základnej zmluvy so Svätou stolicou a dodatkových zmlúv, ako aj niektoré iné štáty. Odporúčame internetovú stránku Concordat Watch na http://www.concordatwatch.eu/showsite.php?org_id=843)

Sekulárny štát všade naráža na odpor náboženských fundamentalistov, ktorí v ňom vidia ohrozenie „svojich vlastných práv“ (t.j. práv natískať vlastné náboženské princípy do štátnej politiky na úkor inak zmýšľajúcich spoluobčanov)

Sekulárne spoločenstvá

Nezávisle na existencii alebo neexistencii štátneho sekularizmu môžu vo vnútri štátu pôsobiť spoločenstvá, ktoré sa správajú v súlade so zásadami sekularizmu. Moderné západné spoločnosti sa zväčša kvalifikujú ako sekulárne -- hoci existujú v nich rozdiely čo do hĺbky a stupňa sekularizácie. Najmä rešpektujú v širokom rozsahu morálne názory náboženského pôvodu. S takýmito spoločenstvami sa stretávame najmä v Kanade, Francúzsku, Turecku, USA a v niektorých iných moderných štátoch. O charakteristiku sekulárnych spoločenstiev sa pokúsil D. L. Munby (Poznámka zostavovateľa: D. L. Munby; autor knihy: Myšlienka sekulárnej spoločnosti. Jej význam pre kresťanov. -- Oxford University Press, 1963. 98 str.)

Autor pokladá ta charakteristické črty sekulárnej spoločnosti:

  1. Odmieta prijímať iba jediný názor na prírodu a vesmír.
  2. Ich ideológia nie je homogénna ale pluralistická..
  3. Sú tolerantní.
  4. Usiluje sa o obmedzenie uniformity v metódach riadenia a zákonodarstve.
  5. Prístup k riešeniu problémov je racionálny -- volí cestu analýzy faktov.
  6. Neakceptuje nejaký presne limitovaný typ správania , ktorý by sa povyšoval na univerzálny.
  7. Prechováva hlboký rešpekt k jednotlivcovi a k malým (menšinovým) skupinám
  8. Zastáva princíp rovnosti všetkých ľudí
  9. Zdôrazňuje potrebu pomáhať každému v dosahovaní jeho cieľov
  10. Láme bariéry medzi triedami a kastami

Sekulárna etika

Podľa Georgea Holyoaka je sekularizmus kódex povinností v našom živote. Zakladá sa na ľudskom myslení a je určený pre ľudí, ktorí  teológiu hodnotia ako neurčitú, nespoľahlivú a neuveriteľnú.. Má pevne stanovené ciele: (1) Zlepšenie života na tejto Zemi materiálnymi prostriedkami (2) Veda predstavuje použiteľné predpoklady pre tieto ciele. (3) Je správne presadzovať dobro pre všetkých, nezávisle na tom či existuje aj mimozemské dobro alebo nie – zaujímajú sa a podporujú dobro počas pozemského života. Sekulárna etika teda načrtáva svoje vlastné špecifické zásady a nezaujíma sa o náboženské otázky. Z povedaného vyplýva, že táto etika je odlišná od etiky hlásanej náboženstvami, ktoré zväčša hlásajú „bohom stanovené“ – v čase a priestore nemenné príkazy a zákazy – líši sa najmä uplatňovaním rozumu ako základného kritéria pre správanie sa ľudí.

Prečo je (katolícka) cirkev proti šíreniu sekularizmu?

Pápež Benedikt XVI stojí na čele nadnárodného PODNIKATEĽSKÉHO subjektu, ktorý počas svojej dvatisícročnej existencie získal neuveriteľne obrovské majetky, osvojil si metódy manipulovania mysle svojich stúpencov a pomocou podpory týchto získal možnosť ZASAHOVAŤ často aj do spôsobu riadenia štátnej správy vecí verejných a súkromných. Týmito prostriedkami si vylákal od mnohých štátov, v ktorých vykonáva svoju činnosť aj VÝHODY, aké iné subjekty porovnateľné s katolíckou cirkvou nemajú.

Svojim „zákazníkom“ ponúka „služby“ ako sú rôzne ceremónie a ponúka im lákavú vidinu POSMRTNÉHO ŽIVOTA – ak sa budú pridržiavať propagovaných zásad. Vymáhanie tohto prísľubu je však neuskutočniteľné a stíhanie za nedodaný tovar – respektíve službu sa tiež vylučuje, pretože sa ešte nik nevrátil zo záhrobia, aby mohol žalovať alebo vymáhať NESPLNENÚ SLUŽBU.

Sekularizmus je spôsob myslenia a konania, ktorý takéto činnosti neakceptuje. Preto nemôže prekvapovať, že Pápež Benedikt XVI pokladá za základný problém modernej spoločnosti práve SEKULARIZMUS. Je to preto, že vzmáhanie sa sekularizmu poškodzuje záujmy PODNIKATEĽSKÉHO subjektu, ktorému pápež stojí na čele – nie preto, že to poškodzuje záujem pokroku ĽUDSTVA A CIVILIZÁCIE. Tieto dve kategórie záujmov sa nikdy neprekrývali a neprekrývajú!

Ako hodnotí sekularizmus novozvolený prezident USA Barack Obama?

Zvolený prezident USA Barack Obama pokiaľ bol ešte senátorom sa dňa10.júla, 2006 takto vyjadril o odluke štátu od cirkvi (Pozri: http://www.concordatwatch.eu/showtopic.php?org_id=1551&kb_header_id=15791)

[Odluka štátu od cirkvi ] je pre našu formu vládnutia nevyhnutná, pretože napokon demokracia vyžaduje, aby tí čo sú nábožensky motivovaní prerobili svoje záujmy skôr na univerzálne ako na hodnoty špecifické pre ich náboženskú vieru. Vyžaduje to, aby ich návrhy sa zakladali na dôvodoch a aby boli prístupné rozumu. Môžem byť odporcom prerušenia tehotenstva z náboženských dôvodov, ale ak sa pokúšam presadiť zákon zakazujúci prerušenie v praxi, nemôžem jednoducho poukazovať na učenie mojej cirkvi a odvolávať sa na božiu vôľu. Musím vysvetliť prečo prerušenie tehotnosti porušuje niektoré princípy -- dôvodmi prijateľnými ľuďom všetkých presvedčení, vrátane tých, ktoré nemajú vôbec žiadne náboženské presvedčenie.Sekularizmus je iba aplikácia "zákona o súťažení" na náboženstvo ( "Zákon proti monopolu") Tento zákon o súťažení je tu na to, aby chránil ľudí v ich úlohe spotrebiteľov, zatiaľ čo sekularizmus zabezpečuje ľudí aj v mnohých ďalších úlohách. Sekularizmus dokonca odzrkadľuje tri klasické črty zákona o súťažení, ktoré slúžia na predchádzanie monopolov alebo iných foriem kontroly populácie -- zabraňovať súhlasu alebo praktizovaniu obmedzujúcemu slobodné súťaženie a zabrániť tomu, aby niekto získal podvodným správaním dominantné pozície na trhu.

Na sekularizme niet nič "ideologického", je to iba spoločenský mechanizmus na predchádzanie nežiaducej koncentrácie síl. Tým sekularizmus zabezpečuje základné ľudské práva.