Domov

 Náboženské viery lapajú dych

 Z mnohých strán počujeme hlasy, že náboženstvá sú na vzostupe na celom svete. Zaujímavý pohľad na tieto pohyby uverejnil autor AC Grayling, profesor filozofie na Birbeck College, Londýnskej univerzity.

(Preložené z Prospect Magazine, -http://www.prospect-magazine.co.uk/article_details.php?id=7930)

Viera lapá naposledy po vzduchu

 (AC Grayling)

Napriek zdanlivému javu nárastu náboženských presvedčení,  sme v skutočnosti svedkami smrteľných kŕčov náboženskej viery

 Na základe zdanlivo neodškriepiteľných dôkazov komentátorov najrôznejšieho presvedčenia , medzi nimi aj Erica Kaufmanna v poslednom čísle magazínu "Prospekt", John Gray, ktorý napísal nedávno aj do New Statesman , ako aj Damson Linker, autor  knihy Theocons (preložené volne do slovenčiny: teokratickí sprisahanci) v kapitole: Sekulárna Amerika pod obliehaním  sa vyjadril o svojom  presvedčení, že sme svedkami nárastu náboženských prejavov a náboženských vplyvov.

Kaufmann sa opiera o slabý argument, že demografické dáta vykazujú  trend premeny Európy na prevažne náboženskú oblasť. John Gray tiež predpokladá, že sa tak môže stať a Damon Linker je presvedčený, že sprisahanie [ktoré nazval "theocon"] tak úspešne sa zmocnilo Washingtonu, že USA sa stali fakticky teokratickým štátom. - domovom politiky založenej na viere, vedy založenej na viere (kreacionizmus), lekárstva založenom na viere ("pro-life", slovenský preklad: "v záujme života") na viere založenej zahraničnej politike (vypovedanie svätej vojny za americké- baptistické hodnoty) a napokon je to miesto útokov na občianske slobody na základe viery  - a takto je začarovaný kruh uzavretý.

Avšak ja vidím rovnaké dôkazy, ktoré nastolujú opačné závery. To čoho sme svedkami nie je vzmáhajúce sa  náboženstvo, ale jeho smrteľné kŕče. Dve úvahy podporujú takýto názor. Jedna je tá, že jestvujú blízke a poučné historické precedensy na to čo sa odohráva teraz. Druhá vychádza z analýzy súdobej náboženskej politiky.

Keď nejaká daná záujmová skupina sa javí objemovo dostatočne početná, reaguje zvyčajne na provokujúce podnety. Poznáme Viktoriánske obdobie ako svätuškárske časy so snažením zlepšiť niektoré hnutia ako: svojpomoc, abstinenčné a univerzitné misie vysielané do veľkomestských štvrtí chudoby (- takzvaných slumov).  Ale tá hojnosť a snaha po dobročinnosti jestvovali iba preto, že opak týchto bol tiež na svete - chudoba, opilstvo,  bezbožníctvo a nemravnosť boli priamo endemické v uliciach Viktoriánskeho Londýna  vrátane detskej prostitúcie. Tieto boli nebezpečné pre každého kto len vyšiel na ulicu v noci.

Podobne aj dnešný "náboženský rozmach" je reakciou na výskyt opakov. V podstate je to reakcia na porážku vo vleklej vojne, ktorá nemôže byť víťazná, dokonca aj vtedy keď občas v istých bitkách vyhráva.

Čo sa tu teda vlastne odohráva? Počas poloviny posledného storočia niektoré oblasti moslimského sveta sa čo raz viac dostávali do konfliktu s globalizáciou západnej - najmä americkej kultúry a hodnotového spektra, ktoré  sa im zdali ako arogantne zaznávajúce ich moslimské tradície. Súčasne s tým  boli v poslednom čase niektoré úseky islamu povzbudené a posmelené víťazstvami nad superveľmocami ich  bojovníkov za vieru (Afganistanskí mudžahidini nad Sovietskym Ruskom); táto kombinácia ich posmeľuje k tomu, aby presadzovali svoju opozíciu voči čoraz viac prenikajúcemu západnému modernizmu, dokonca za cenu ozbrojeného odporu.

Ak taká klíma zvýšeného napätia poháňa aktivistov k väčšiemu sebavedomiu , aby si prekliesnili cestu k oblasti verejných činností, aby žiadali viac výhod, rešpektu, viac verejných financií (napríklad cirkevné -náboženské školy), potom aj iné náboženské skupiny v úsilí nezaostať napodobujú ich príklad. Vo Veľkej Británii moslimský aktivizmus začali rýchle napodovať aj Siíkovia, ktorí demonštrovali proti jednému predstaveniu, Kresťanskí evanjelisti demonštrovalo proti jednej opere a všetci spolu naskakujú na rýchlik náboženstva v pohybe, aby nezmeškali príležitosť. Politici ich vypočuli, aby ich uzmierili, média ihneď o tom podávali správu; takto teda tieto menšinové skupiny získavajú hlásnu trúbu informujúcu o tom , že "sme tu".. Konečný výsledok je taký, že  náhle vzniká dojem, že všade sú náboženskí nadšenci a falošné zveličovanie významu tejto skutočnosti zvyšuje spätne ich sebadôveru.  V dôsledku toho zaznamenávajú isté zvýhodnenia, ako to nasvedčuje napríklad zakladanie cirkevných náboženských škôl.

Faktom však ostáva, že iba 10 % britskej populácie chodí každý týždeň do kostola, do mešity, či do synagógy alebo chrámov a táto cifra klesá vo všetkých komunitách okrem prisťahovalcov. Toto sotva nasvedčuje o náraste náboženstiev. Je to tak, že viac než polovica populácia sa vyjadruje , že veria v "Niečo", do čoho treba zarátať aj feng šui *)a hádanie osudu z kryštálu; Môžu sem patriť rovnako katolíci ako evanjelici oslavujúci Vianoce alebo Veľkú noc, avšak funkčne sú všetci títo sekularisti a iste by boli zhrození, keby od nich niekto žiadal, aby žili podľa "Písma" alebo povedzme podľa kresťanskej morálky: teda konkrétne aby rozdali svoj majetok chudobným, bez ohľadu na úvahy o svojej vlastnej budúcnosti . Dokonca ani kresťanský klérus nedodržiava tieto pokyny. Tento všeobecný obraz situácie je všade na západe okrem USA, kde je náboženská báza však tiež narušená.

Historický precedens protireformácie je tiež poučný. Viac než po celé storočie po tom, čo Luther vyvesil svoje tézy na dvere kostola vo Wittenbergu  bola Európa zmietaná zúrivými náboženskými spormi, pretože cirkev strácala svoje doterajšie hegemonické ovládanie celého života a nebola ochotná sa ho zriecť bez boja. Milióny zomierali a katolicizmus vyhral niektoré bitky aj keď prehral túto vojnu.   Dnes sme svedkami niečoho podobného, tento krát zo strany islamu, ktorý vzdoruje prenikaniu spôsobu života, ktorý ho ohrozuje, a ostatné náboženské zoskupenia sa k nim pripájajú (celkom dočasne - ak vychádzame z ich jedinečného chápania pravdy ich vlastnej viery) a takto sa vytvára aliancia v záujme náboženstva vo všeobecnosti.

Rovnako ako v minulosti trenie týchto tektonických platní  bude bolestivé a môže sa dlho preťahovať. Avšak konečný výsledok je zrejmý. Ako súkromná záležitosť jedincov bude náboženstvo prežívať  medzi menšinovými skupinami; ako činiteľ ovplyvňujúci verejné a medzinárodné záležitosti prežíva niečo, čo by mohol byť jeho posledný krvavý výpad.

 

_ _ _ _ _ _ _ _ __

*) FENG SHUI je prastará filozofia zdôrazňujúca a akceptujúca súvislosti medzi nami, planétou a vesmírom. Pracuje v priestoru s energiami - eliminuje špatné a podporuje kladne pôsobiace. V zharmonizovanom prostredí sa  človek cíti pokojný, spokojný, veselý,  podporuje sa  jeho zdravie a prosperita.

Naspäť k DODATKOM