DOMOV  

 

Každé náboženstvo je výnosný podnik

Všeobecné postrehy

Kúpno-predajná zmluva

Existencia Boha

Vznik náboženstva


Každé náboženstvo je výnosný podnik

(Spracované podľa: http://makeonemillion.blogspot.com/2007/05/most-profitable-business-of-history.html, http://www.experienceproject.com/stories/Absolutely-Hate-Most-Religion/193796, http://sg.answers.yahoo.com/question/index?qid=20091122230111AA1FT5o)


Táto esej spracováva otázky: ziskovosti náboženstva v dejinách ľudstva, čo propagujú náboženstvá, aký majú prístup k svojej činnosti, v čom spočíva ich príťažlivosť pre mnohých ľudí.

Všeobecné postrehy

Podstata každého náboženstva spočíva v tom, že sa týka osobných problémov ľudí a ponúka na ne odpoveď – hoci je táto vykonštruovaná v ľudskej fantázii. Ich prístup je podobný ako používajú všetci obchodní podnikatelia. Tento spočíva v dobrej stratégii komunikácie používanej „predavačmi“ (kňazmi a mníchmi) s presne vytýčeným cieľom: získať a ovládnuť myseľ prospektívnych stúpencov.. Tento prístup zabezpečuje dlhodobý úspech na trhu myšlienok --  medzi iným aj tým, že ponúkajú spoločenskú podporu pre takých čo to najviac potrebujú.. (Je však otázne či túto ponuku aj uskutočňujú.)

Náboženstvá majú pri tom celú sériu tovarov, ktoré vytvárajú pre nich peniaze. Tieto "tovary" sú zväčša "myšlienky"; tvrdenia o budúcom šťastí . Tie názory "myšlienky" pretrvávajú aj keď ich stúpenci zomierajú. Záujem o ponuku názorov stúpa tým viac čím viac ostatné spoločenské prostriedky nápravy života jednotlivcov zlyhávajú. Inými slovami náboženstvá sa zmáhajú najmä tam, kde je životná úroveň občanov nízka. Tovary, ktoré prinášajú najväčší zisk maskujú zárobkovú činnosť "obchodnej spoločnosti"(náboženstva ) a prezentujú ju ako všeobecne prospešnú. Jednou z tých karát, ktorými hrá (kresťanské) náboženstvo je Ježiš Kristus. V skutočnosti to bol vizionár, ktorý vychádzal z judaizmu a chcel ho "vylepšiť".. Kresťania z neho vytvorili syna božieho a teda boha ako súčasť nepochopiteľnej "Božej trojice"

Obsah kúpno-predajnej zmluvy medzi podnikateľom (náboženstvom ) a zákazníkom (veriacim)

  • Kupujúci (veriaci)zaplatí predávajúcemu (cirkvi, náboženstvu) istú časť svojho zárobku. V štátoch s cirkevnou daňou je to daň -- navyše množstvu iných platieb uskutočňovaných štátom, ktoré sú zväčša nekontrolovateľné. (Medzi ne patrí napríklad odpustenie daní cirkevným spoločenstvám.) Tieto výhody sú nie len nekontrolovateľné, ale ich existencia je ako by zamaskovaná mlčanlivosťou -- hoci sa hradia z daní všetkých občanov -- teda aj neveriacich.

  • Musíte sa dostaviť každý týždeň pre predávaný tovar a priviesť so sebou aj vaše deti. Pod istými hrozbami ich privediem k tomu, že aj oni kúpia môj tovar.(Mám na to aj iný ťah: ihneď po narosení mi ich upíšete krstom)

  • Nikdy nesmiete kritizovať ten môj tovar za to ak sa vám niečo nedarí, ale musíte pripísať môjmu tovaru ak sa vám niečo podarí.

  • Môj tovar vám bude vždy pripomínať, že ste zlý a že potrebujete odpúšťanie za svoje zlé konanie.

  • A konečné ustanovenie: ak si tento tovar nekúpite,  alebo sa ho zbavíte  pôjdete do pekla, kde budete večne horieť.


Kde sa nabrala myšlienka o existencii boha alebo božstiev.

Túto otázku vyriešli psychológovia. Nepýtajte sa teológov. Freud vyslovil koncepciu, že ľudia v dospelosti si premietajú do vysnenej postavy Boha svojich rodičov .. najmä otca, od ktorého môžu očakávať pomoc rovnako ako bezmocné dojča očakáva pomoc od rodiča. Boh je teda tá konečná otcovská osobnosť,  existujúca v mysli veriacich -- akési pokračovanie otcovskej starostlivosti o (veriaceho) človeka. Ľudské bytosti sledujú vplyv iných ľudí na životné udalosti. Inštinktívne všetko personalizujeme a všade hľadáme príčinné súvislosti. Predstava Boha je výsledok snahy vysvetliť veci, ktorým nerozumieme. Božia postava a existencia vznikla teda v ľudskej fantázii ako osobnosť vzhľadom "podobná" ľuďom, ktorej (veriaci) človek pripisuje vytvorenie a riadenie všetkého sveta. Ide teda o psychologickú anomáliu, ktorá sa vyvíjala po celé tisícročia. Ako vedľajší produkt tejto predstavy nastupuje množstvo ďalších otvorených otázok. Prvá z týchto otázok je samotný vznik sveta a vesmíru. Človek je zvyknutý na to, že veci, ktoré ho obklopujú vytvorili ľudia--   preto aj tvorbu celého sveta pripisuje niekomu a ten niekto je všemocný Boh..

Rozvojom vedy sa však mnohé doteraz neznáme procesy vzniku a fungovania nášho sveta vysvetľujú. Preto viera v Boha je únik od racionálneho skúmania.


A na koniec uvádzame úvahu:

Prečo a ako vznikajú teda náboženstvá

  • Ľudský druh Homo sapiens je od prírody vybavený túžbou vysvetľovať si prírodné javy – hoci stav našich znalostí tomu často bráni. Túto okolnosť využívajú a vždy využívali dôvtipní podnikavci, ktorí ponúkli vysvetlenia  uspokojujúce túžby svojich súčasníkov dozvedieť sa niečo aj zo sveta neznámeho. Tieto vysvetlenia však museli konštruovať vo svojej fantázii. Preto prvý poznatok je, že náboženstvá sú fabrikátom ľudí -- nie bohov.. Títo ";tvorcovia" náboženstiev nemuseli byť vždy a nevyhnutne klamári -- ich vypätie mohlo ich priviesť až tak ďaleko, že napokon aj sami uverili svojmu vysvetľovaniu NEZNÁMEHO;. Toto vysvetľuje súčasne aj stav prečo máme také množstvo náboženstiev. (V súčasnosti asi 15,000 -- podľa Chestera Dolana  a v celej minulosti ľudskej civilizácie až okolo 100.000 podľa Anthony Pratkanisa.) Porovnajme to s matematikou, fyzikou, chémiou atď, ktoré sú na celom svete iba v jednej a jedinej verzii  teda nie v tisíckach vzájomne protirečivých verzií. Ako je to možné, že boh zjavil celkom iné pravdy hinduistom, budhistom, kresťanom a všetkým tým ostatným?

  • K tomu pristupuje aj psychológia spotrebiteľa; teda veriaceho, ktorý prijal a uveril istému systému nábožného učenia. Človek je náchylný totiž veriť aj mnohým nedokázaným veciam -- najmä ak tieto spĺňajú jeho podvedomé želania. A náboženské systémy prekypujú práve takýmito perspektívami medzi ktoré patrí najmä posmrtný život a odmena.

  • O masové šírenie sa potom už postará jav, ktorý Richard Dawkins nazval vírusy mysle (mémy). Podobne ako vírusy sa šíria pomocou využívania reprodukčných mechanizmov napadnutého tkaniva --  tak aj vírusy mysle sa číria pomocou využívania základných charakteristík myslenia človeka, ktorý akceptoval náboženskú ideológiu. Mémy teda nevyužívajú hmotné prvky buniek a tkanív, ale myšlienky, predstavy a vieru v nedokázané. Uplatňujú sa najmä v oblasti emócií, kde sú schopné zmeniť pôvodné programovanie spôsobu myslenia, cítenia a konania. (Postihnutý začne inak myslieť cítiť a konať.) Toto všetko vyvolá jav, že postihnutí slepo veria aj takým veciam, ktoré nemajú vonkoncom logický základ. Postihnutí strácajú schopnosť rozlišovať medzi faktami a výmyslami. K tomu pristupuje (tak ako u vírusov) neuvedomelá snaha odovzdávať túto zmenu osobnosti ďalej --  preniesť ju aj na iných.

  • Nedielnou súčasťou takto zmenenej osobnosti je psychický komplex MY A ONI.  To znamená, že postihnutí získajú pocit spolupatričnosti so skupinou podobne zmenených osobností ktorých vníma ako dobrých  na rozdiel od tých druhých, ktorých vníma ako nedobrých.; Táto črta, hoci nemusí byť v rovnakej miere rozvinutá, vedie napokon k násilnostiam, akými sme svedkami v dejinách ľudstva od tých čias čo náboženstvá existujú.