DOMOV Náboženské konflikty


William H. Swatos, pomocný redaktor Encyclopedia of Religion and Society, uverejnil zaujímavý článok o náboženstvách a z nich plynúcich konfliktov. Je prístupný v origináli na URL :http://www.hartfordinstitute.org/ency/conflict.htm. Vyberáme z neho základné myšlienky ako excerpt (skrátený a voľný preklad)

 KONFLIKT

Náboženskí sociológovia pokladajú konflikty v rámci náboženstiev a medzi nimi za úchylku. V náboženstvách vidia kultúrnu inštitúciu, ktorá spája ľudí s cieľom spoločných zámerov a s výnimkou dočasných rozkolov prispieva k všeobecnému dobru a poriadku v spoločnosti. To je veľmi nepresné -- ba až nepravdivé. Skupiny v každej spoločnosti -- a v náboženských skupinách obzvlášť -- majú sklon k diskriminácii vo vnútri skupiny aj mimo nej. Štúdia autora poukazuje naopak na normálnosť konfliktov prameniacich z náboženstiev. Vyplýva to z toho, že náboženskí prívrženci majú vštepenú vlastnosť rozlišovať kto je menejcenný a kto je nadradený, kto má predpoklady, aby bol spasený a kto také predpoklady nemá.. Prirodzene, že z toho nastáva diferenciácia ľudí a konflikty.

Konflikty medzi náboženskými skupinami

Existuje množstvo štúdií, ktoré dokumentujú konflikty medzi protestantskými skupinami – v 19. a vo včasnom 20-tom storočí to boli konflikty medzi zástancami „Sociálneho evanjelia“, ktorí zastávali názor, že náboženstvo by sa malo sústrediť na riešenie chudoby a fundamentalistov. Sú tu aj štúdie o konfliktoch medzi „modernistami“ a „konzervatívcami“, alebo konflikty vyplývajúce zo snáh ovládnuť rádio vysielanie v Amerike.( V rokoch 1930 a 1940), tenzie okolo uvedených problémov pretrvávajú medzi konzervatívcami a liberálmi doteraz.

Tenzie boli aj medzi americkými protestantmi a katolíkmi. Katolícki prisťahovalci do Ameriky boli opisovaní ako intelektuálne menejcenní a mravne skazení. Boli aj obavy, že katolíci pod diktátom pápeža budú usilovať o nahradenie americkej demokracie autoritatívnym štátom založeným na princípoch katolicizmu. Katolíci na to reagovali vytváraním vlastných inštitúcií ako cirkevné školy a katolícke profesionálne organizácie, mentalita katolíkov im diktovala, aby pokladali protestantov za kazateľov falošnej viery. V blízkej minulosti konflikt medzi protestantmi a katolíkmi sa vypuklo javil v Severoírskom náboženskom občianskom boji. V latinskej Amerike je katolícka cirkev dominantná a stotožňuje sa s elitnými vrstvami občanov. Vznikali tam krvavé konflikty pre takzvanú teológiu oslobodenia, propagovanú protestantmi a hľadajúcimi spojenectvo s pracujúcimi sedliakmi.

História kresťanského antisemitizmu je veľmi dlhá. Ich diskriminácia trvala v periodických intervaloch až do konca II svetovej vojny a Hitlerov antisemitizmus bol tiež motivovaný jeho hlbokým katolicizmom. Kresťanský spôsob myslenia naočkovaný ich „vierou“ pokladá totiž židov za zodpovedných za ukrižovanie Ježiša Krista.

Náboženské skupiny sa ustavične svária medzi sebou o také otázky ako sú náboženská pravda, potraty, úloha a vzťahy pohlavia, odluka štátu a cirkvi. Príkladom môže byť polygamia mormónov, ktorá bránila ich splynutiu s okolím. Napriek slobode náboženského zmýšľania kulty sa chápu ako organizované „premývanie mozgov“ (ktoré náboženstvo sa v tomto ohľade zásadne líši? – poznámka prekladateľa). Liberálne zoskupenia propagujú slobodu voľby mať alebo nemať deti, rovnoprávnosť oboch pohlaví – vrátane vysväcovanie žien za kňazov a ich postup do vyšších kategórií hierarchie, odluku, ekumenizmus –konzervatívne skupiny to všetko odmietajú a sú za „rešpektovanie aj nenarodeného života“, tradičné postavenie ženy (výhradne v domácnosti), modlitby v školách, a čistotu doktríny. To všetko vedie ku konfliktom rovnako na aréne náboženskej ako politickej.

Konflikty vo vnútri náboženských skupín

V Amerika bol typický konflikt vo vnútri náboženskej skupiny v synode luteránskej cirkvi v Missouri v rokoch 1970, v Južnej konvencii baptistov bol urputný boj o ovládnutie národných úradov, vydavateľstiev, a náboženských seminárov medzi fundamentalistami a umiernenými.

Príkladom konfliktov v rámci americkej katolíckej cirkvi môže byť konflikt medzi „amerikanistami“, ktorí sa chceli asimilovať do americkej kultúry a „integracionalistami“ , ktorí chceli transformovať americkú spoločnosť, podľa svojich (náboženských) predstáv.

Pomerne málo je štúdií dokumentujúcich konflikty vo vnútri judaizmu. Aj tu možno pozorovať členenie na ortodoxných, konzervatívnych a reformovaných judaistov. Navyše pristupujú k tomu aj etnické a triedne diferencie, ktoré prispievajú k napätiam

Napokon treba tu spomenúť aj konflikty na úrovni kongregácií a farností. Zväčša vznikajú pri pokusoch orientovať aktivity viac na prospech celej spoločnosti – namiesto úzkych záujmov členov kongregácie alebo farnosti.

Náboženstvo a sociálne konflikty

Náboženstvo je súčasne produktom sociálneho konfliktu ako aj jeho príčinou. Rasizmus stál pri koreňoch rozkolu v protestantských zoskupeniach Ameriky v devätnástom storočí. V rokoch 1960 narastal rozchod v názoroch medzi „bielymi“ a „černošskými“ cirkvami paralelne s tým, ako sa množili kongregácie založené na základoch „ černošskej teológie“ – pri čom „biele“ cirkvi oponovali požiadavke „ černošských“ o finančné reparácie za výhody, ktoré požívali.

Hnutie ženskej emancipácie v 60-tich až 90-tich rokoch podnietilo spory o úlohe a právach žien v cirkvách. Liberáli sa dožadujú väčšej účasti žien – konzervatívci sa úzkostlivo pridržiavajú biblických tradícií.

V poslednom čase je čoraz viac podnetom ku konfliktom výraznejšie hlásenia sa k právam zo strany homosexuálov – či už mužských alebo ženských. Presadzovanie ich práv v cirkvách odporuje ustanoveniu biblie, ktoré opisuje homosexualitu ako vážny hriech vylučujúci vysvätenie homosexuála za kňaza.

Navyše náboženstvo bolo vždy aj zdrojom spoločenských konfliktov. Na tom spočíval konflikt v Severnom Írsku a na Strednom východe. Príčinou je to, že cirkvi iniciujú politickú agendu vedúcu ku konfliktom. V Spojených štátoch v 50-tich a 60-tich rokoch prebiehal konflikt medzi bielymi a čiernymi cirkvami o rasovej spravodlivosti. Alebo treba spomenúť poukazovanie na nárast bohatstva a moci v USA niektorými cirkvami. „Mierové“ cirkvi ( napríklad „the Brethren“) oponovali súťaženiu v ozbrojovaní a Vietnamskej vojne. Tieto stanoviská spúšťali dlhodobé debaty, protestné zhromaždenia, politické boje a neraz aj násilie medzi oponujúcimi stránkami.

—James D. Davidson and Ralph E. Pyle

Napriek toku , že literatúra je čerpaná z amerických zdrojov, uverejňujeme ju v neskrátenej forme, aby mohla poslúžiť záujemcom

LITERATÚRA:

N. T. Ammerman, Baptist Battles (New Brunswick, N.J.: Rutgers University Press, 1990)

J. E. Barnhart, Baptist Holy Wars (Austin: Texas Monthly Press, 1986)

R. A. Billington, The Protestant Crusade (New York: Rinehart, 1938)

G. Burns, The Frontiers of Catholicism (Berkeley: University of California Press, 1992)

J. W. Carroll et al., Women of the Cloth (New York: Harper, 1983)

W. V. D'Antonio et al., American Catholic Laity in a Changing Church (Kansas City, Mo.: Sheed & Ward, 1989)

W. V. D'Antonio et al., American Catholic Laity (Kansas City, Mo.: Sheed & Ward, 1996)

J. D. Davidson and J. R. Koch, "Beyond Mutual and Public Benefits," in Sacred Companies , ed. N. J. Demerath et al. (New York: Oxford University Press, 1997)

J. D. Davidson et al., Faith and Social Ministry (Chicago: Loyola University Press, 1990)

R. Finke and R. Stark, The Churching of America (New Brunswick, N.J.: Rutgers University Press, 1992)

C. Y. Glock and R. Stark, Christian Beliefs and Anti-Semitism (New York: Harper, 1966)

A. M. Greeley, The Catholic Experience (Garden City, N.Y.: Doubleday, 1967)

A. M. Greeley, The Ugly Little Secret (Kansas City, Mo.: Sheed Andrews and McMeel, 1974); "Grosse Pointe's Gross Points," Time (Apr. 25, 1960): 25

J. K. Hadden, The Gathering Storm in the Churches (Garden City, N.Y.: Doubleday, 1969)

J. K. Hadden and Charles Longino, Gideon's Gang (New York: Pilgrim Press, 1974)

B. Hargrove, The Emerging New Class (New York: Pilgrim, 1986)

J. Higham, Strangers in Our Land (New Brunswick, N.J.: Rutgers University Press, 1965)

D. R. Hoge, Division in the Protestant House (Philadelphia: Westminster, 1976)

J. D. Hunter, "The New Class and Young Evangelicals," Review of Religious Research 24(1980): 155-169

J. D. Hunter, American Evangelicalism (New Brunswick, N.J.: Rutgers University Press, 1983)

J. D. Hunter, Culture Wars (New York: Basic Books, 1991)

J. J. Kane, Catholic-Protestant Conflicts in America (Chicago: Regnery, 1955)
E. C. Lehman, Jr., Women Clergy (New Brunswick, N.J.: Rutgers University Press, 1985)

E. C. Lehman, Jr., Gender and Work (Albany: SUNY Press, 1993)

R. Liebman and R. Wuthnow, The New Christian Right (New York: Aldine, 1983)

C. E. Lincoln and L. Mamiya, The Black Church in the African American Experience (Durham, N.C.: Duke University Press, 1990)

T. E. Long, "To Reconcile Prophet and Priest," Sociological Focus 23(1991):251-265

O. Maduro, Religion and Social Conflicts (Maryknoll, N.Y.: Orbis, 1982)

M. N. Marger, Race and Ethnic Relations (Belmont, Calif.: Wadsworth, 1991)

J. G. Melton, Encyclopedic Handbook of Cults in America (New York: Garland, 1986)

A. J. Menendez, Religious Conflict in America (New York: Garland, 1985)

R. Moore, "Race Relations in the Six Counties," Race 14(1972):21-42

A. Morris, The Origins of the Civil Rights Movement (New York: Free Press, 1984)

T. O'Dea, The Mormons (Chicago: University of Chicago Press, 1957)

R. E. Pyle, Persistence and Change in the Protestant Establishment (Westport, Conn.: Praeger, 1996)

E. Raab (ed.), Religious Conflict in America (New York: Doubleday, 1964)

M. A. Ray, American Opinion of Roman Catholicism in the Eighteenth Century (New York: Columbia University Press, 1936)

T. Robbins and D. Anthony, "New Religions, Families, and Brainwashing," Society 15(May-June 1978): 77-83

R. P. Scherer, "Faith and Social Ministry," in Davidson et al., q.v . (1990): 97-121

J. Seidler and K. Meyer, Conflict and Change in the Catholic Church (New Brunswick, N.J.: Rutgers University Press, 1988)

A. Shupe and D. Bromley, "The Moonies and the Anti-Cultists," Sociological Analysis 40(1979):325-334

J. Wertheimer, A People Divided (New York: Basic Books, 1993)

J. R. Wood, "Authority and Controversial Policy," American Sociological Review 35(1970):1057-1069

J. R. Wood, Leadership in Voluntary Associations (New Brunswick, N.J.: Rutgers University Press, 1981)

R. L. Zweigenhaft and G. W. Domhoff, Jews in the Protestant Establishment (New York: Praeger, 1982).