DOMOV

Fundamentalizmus a terorizmus súvisia aj s kresťanstvom

Úvod

Udalosti vzniku a rozvoja islamského fundamentalizmu v Iráne, ako aj nárast moci a pád Talibanu v Afganistane viedli k rozšírenému názoru, že náboženský fundamentalizmus a terorizmus sú javy špecifické pre islam a jeho sfanatizovaných prívržencov. Je tomu naozaj tak, alebo je to iba dojem, ktorý sa umele udržiava preto, aby odpútal pozornosť od podstaty tohto javu?  Preto nie je od veci zamyslieť sa nad základnými vzťahmi náboženstva vo všeobecnosti a javom náboženský  fundamentalizmu, ktorý z náboženstva pramení.(okrem náboženského fundamentalizmu zdá sa, že  treba však pripustiť aj iné typy fundamentalizmu)

Tu je treba si uvedomiť, že každé náboženstvo , či už tradičné- svetové , alebo tie menej známe a stále novo vznikajúce – vedie svojich prívržencov k tomu, aby chápali svoju náboženskú ideológiu ako jedinú univerzálnu pravdu. Chápanie sveta, jeho javov a súvislostí sa teda v každom náboženstve prispôsobuje istému systému, ktorý sa odvodzuje od  nadprirodzenej Božskej moci a je všeobecným meradlom pre myslenie a správanie prívržencov toho- ktorého náboženstva. Priestor v ktorom sa takéto myslenie a správanie môžu pohybovať sa tým obmedzuje iba na túto špecifickú doktrínu.

Arthur Schlessinger, Jr. vo Wall Street Journal / Nov 22, 1995 napísal: , “Viac než tretina Američanov vyhlasuje, že Boh s nimi priamo hovorí.. Či to nie je naozaj ohromujúca štatistika? Ale pozrime sa aj na to aké odkazy dáva údajne ten Boh tým svojim ľuďom, či to nesúvisí s NABÁDANÍM NA TERORIZMUS.  Schlessinger pripomína, že  hlas ktorý údajne  počujú. ich nabáda k teroristickým zločinom. Yigal Amer vyhlasoval, že Boh mu prikázal, aby zavraždil ministerského predsedu Izraela  Yitzak Rabina. Moslimskí fundamentalisti vyhlasujú, že  dostali rozkaz od Alaha zabiť Salman Rushdieho. Hinduistickí fundamentalisti vyhadzujú do vzduchu mešity na rozkaz ich Boha a kresťanskí fundamentalisti vraždia na rozkaz kresťanského Boha v Amerike doktorov, ktorí robia ukončenie  tehotenstva.

 Tým, že sa náboženské knihy vyhlasujú za slovo božie stávajú sa absolútne pravdivé a nedotknuteľné, nemenné v priestore a čase, nepodliehajúce vývoju vedomostí ľudstva, jeho inteligencie. Náboženstva neberú do úvahy preto ani kolektívne skúsenosti civilizovaného ľudstva. V takom zmysle sa vyjadrujú rovnako kresťanskí biblickí teoretici (John William Burgon) ako aj islamskí vedci (R. Stephn Humprey. profesor islamských štúdií na kalifornskej univerzite  v Santa Barbara vraví: „Korán je Charta pre spoločnosť, dokument, ktorý vytvára existenciu spoločenstva“  Teda ak niekto spochybňuje tieto Sväté písma pokladá sa to za útok proti príslušnému náboženstvu.( http://www.factnet.org/Religious_Fundamentalism.html) (Poznámka autora: John William Burgon(nar. r. 1813 –zomrel  1888, anglický kňaz známy okrem literárneho diela aj obhajovaním  doslovnej pravdivosti biblie) A tu sa práve dostávame do neriešiteľnej situácie, pretože tieto Sväté písma sa líšia od seba , preto všetky náboženstvá sa tým dostávajú do pozícií ideológií, ktoré sa vzájomne potierajú..

Veľká časť ľudí, ktorí sú presvedčení o pravde učenia niektorého z náboženstiev sa stávajú strašne nedotknuteľní ak sa urobí čo len najmenšia narážka na ich vieru, nie sú však nijako dotknutí ak sa kritizuje viera iných.  Ich tolerancia je teda podmienená nedotknuteľnosťou „tej ich vyvolenej -pravej viery“ Toto svedčí o zúžení obzoru vo vzťahoch reálnej pravdy k jednému z tísíci rôznych náboženských ideológií.

Preto korene násilia až terorizmu treba hľadať v samotných náboženstvách, ktoré sú podkladom pre násilných fanatických fundamentalistov až teroristov pri ich myslení a konaní. A v tomto ohľade nie sú výnimky, platí to pre každé náboženstvo.

Nie je tajomstvom, že v biblii rovnako ako v Koráne je množstvo pasáží, ktoré nabádajú k zhovievavosti, láske a tolerancii voči iným, rovnako sú tam v oboch však aj pasáže neuveriteľne kruté nabádajúce k najhroznejším zločinom.

Slepé čerpanie pravidiel myslenia a správania sa zo Svätých Písiem vyhlasovaných za doslovnú pravdu, nabádanie poslúchať božie príkazy majúce prednosť pred akýmikoľvek inými normami, podriadenie rozumného uvažovania a čestného svedomia diktátu náboženskej dogmy, viedli vždy ľudstvo k spáchaniu neobyčajných krutých krívd a zločinov. 

Prv než rozvediem tieto otázky treba definovať základné pojmy fundamentalizmus a terorizmus.

Pojem fundamentalizmus vznikol pôvodne v Spojených štátoch začiatkom dvadsiateho storočia ako protestantské hnutie, presadzujúce absolútnu vieru v päť základných téz biblie (neomylnosť biblie, panenský zrod Ježiša, nadprirodzené spasenie, fyzické zmŕtvychvstanie Ježiša a autentickosť zázrakov evanjelií) Dnes sa označujú rôzne náboženské a nábožensko-politické smery ako fundamentalizmus; V súčasnej dobe všeobecnej sekularizácie je to pokus zastaviť sekularizáciu,  pri čom  cieľom fundamentalizmu je návrat k nadradenosti náboženstva na všetkých úsekoch života spoločnosti.( Robert M. Young, Ph.D. FUNDAMENTALISM AND TERRORISM /  http://psychematters.com/papers/young2.htm) Niekedy možno hovoriť aj o vojnovom a hospodárskom fundamentalizme , ktoré predstavujú rovnakú hrozbu a ponechávajú tiež málo priestoru pre nesúhlas. Alebo ho nerešpektujú..

Podľa Encyclopedia Britannica (1999) je terorizmus systematické používanie teroru alebo nepredvídaného násilia proti vládam, verejnosti a jednotlivcom so zámerom docieliť politické ciele. Napriek tejto definícii, treba pripustiť, že zatiaľ sa ani na medzinárodnej úrovni nepodarilo uspokojivo definovať čo je terorizmus. Podľa Roberta M. Young, Ph.D. terorizmus môže sa UPLATŇOVAŤ AJ ako štátna politika , hoci sa to verejne nepriznáva a vytvára tak potom PRVKY totalitárneho systém. Inokedy sa prejavuje ako individuálna alebo skupinová akcia  smerujúca k destabilizácii existujúcich spoločenských inštitúcií.,.. moderný terorizmus sa líši od minulých foriem aj tým, že inak nevinné obete sa neraz volia náhodne ( výňatok z prednášky pre diaľkovo študujúcich psychoanalytiku na Centre for Psychotherapeutic Studies, University of Sheffield, 18 September 2001.). 

Tu sa začínajú prelínať javy , ktoré sa odohrávali v minulosti a prítomnosti a možno zistiť teda, že fundamentalizmus a terorizmus nie sú celkom novodobý jav, ale naopak, že sa vyskytovali  prakticky od prvopočiatkov každého organizovaného náboženstva, pravda s tým, že vykonávané praktiky sa v tom- ktorom čase inak nazývali.  Celý dobyvačný nástup islamu od jeho zrodu v Mekke a Medíne ktorý viedol k prijatiu tejto novej viery miliónmi ľudstva je tiež prejavom islamského fundamentalizmu, teda názoru, že to je jediná pravda, ktorej zásady musí aj každé štátne zriadenie dodržiavať.

V histórii kresťanstva sem patrí zaiste aj celý ten rad „hriechov,“ za ktoré sa pápež Ján Pavol II v mene rímskokatolíckej cirkvi ospravedlnil dňa 12. marca 2000, pri čom naznačil iba „niektoré z týchto hriechov“ – celkom skromne a symbolicky (za násilie a nepriateľstvo, ktoré prechovávali k následníkom iných náboženstiev - hriechy prvých misionárov -hriechy krížových výprav- "prehriešky" proti dôstojnosti žien -hriechy počas dobývania Ameriky -hriechy na základe odlišnosti rasy) (Pozri tiež Obete organizovaného kresťanstva -http://www.geocities.com/Athens/5195/victims.html    )  Vo všetkých týchto prípadoch išlo o podriadenie štátnej moci požiadavkám niektorého organizovaného náboženstva. – aj za cenu umučenia , zavraždenia miliónov nevinných ľudských obetí.- podľa zásady: Kto nie je s nami je proti nám a toho treba zničiť.

Fundamentalistické názory majú svoju vnútornú logiku, ktorá tiež vychádza z učenia náboženstva. Tým, že niekto pevne verí v existenciu posmrtného života,  v ktorom čakajú na večné muky na tých, ktorí nedodržiavajú príkazy toho „jeho Boha“, vedie nie len k tomu , aby sa zameral na vlastnú osobu, ale aj na celý okolitý svet a ľudstvo s „dobrým úmyslom“ prinútiť aj všetkých tých druhých dodržiavať zásady toho  „jedine pravdivého náboženstva“. V duchovnej predstave takýchto presvedčencov o absolútnej náboženskej pravde nie je priestor pre nesúhlas, teologické pochybnosti, nie je priestor pre ľudskosť, slobodu a slobodnú voľbu. Keď Osama bin Ladin myslí, že spoločenstvo obývajúce Manhatan žije v rozpore s príkazmi zjavenými Alahom, skratová cesta ho vedie k tomu, aby zosnoval smrtiaci úder na dve budovy Svetového obchodného centra v New Yorku. dňa 11 septembra 2001  Avšak rovnako skratová cesta vedie kresťanského fundamentalistu Jerry Falewella , aby vyhlásil, že to bol trest boží za spáchané hriechy.

 (Poznámka autora: Jerry Lamon Falwell je typický reprezentant fundamentalizmu v USA. Je to baptistický kňaz vystupujúci často v televízii ako televízny evanjelista, je zakladateľ konzervatívneho hnutia Moral Liberty (Morálna sloboda) a náboženskej „Libery University“. Jeho kontroverzné správanie je známe z mnohých súdnych procesov. V r. 1972 úradný orgán U.S. Securities and Exchange Commission (SEC) zahájila vyšetrovanie pre podvod s vydávaním cirkevných dlhopisov v cene 6,5 miliónov $ US, ktoré vraj boli podpísané samotným Bohom. Isté je aj že tisícky drobných investorov prišli o svoje peniaze v dôsledku bankrotu pri reorganizácii Liberty University. Je známy svojimi agresívnymi výrokmi proti všetkým, čo nemajú rovnaké názory. Po teroristickom útoku 11 septembra 2001 v New Yorku  sa vyjadril o tom ako božom treste, AIDS je podľa neho boží trest pre správanie homosexuálov, 30 septembra 2002 uverejnil článok v 60 Minutes, v ktorom vyjadril názor, že Mohamed bol terorista, za čo Mohsen Mojtahed Shabestari , hovorca Ayatollaha Khameiniho vyhlásil proti nemu fatwu s cieľom zabiť ho .( pramneň: Wikipedia, the free encyclopedia) 

Fundamentalisti sú presvedčení o racionálnosti svojho spôsobu myslenia, vrátane svojich predstáv, že štátna a politická moc ako aj celý verejný život spoločnosti by mali zrastať so zásadami toho „ich jedine pravdivého náboženstva“. A toto odzrkadľuje podstatu toho javu, ktorý dostal v modernom svete názov „ náboženský fundamentalizmus“ .Náboženský fundamentalizmus je vrahom skutočnej demokracie.

Je to preto, že demokracia pripúšťa rovnaké práva pre každého uplatňovať svoje vlastné zmýšľanie slovom i skutkom, pokiaľ tým nevzniká škoda pre iných a rešpektuje to samé aj u všetkých skupín občanov.  Naproti tomu fundamentalizmus či už moslimský alebo kresťanský ohrozujú samotné základy demokracie, keďže pre fundamentalistov nejestvuje priestor pre odlišný spôsob myslenia a konania, než je ten ktorý sa stotožňuje s ich presvedčením. Pokladajú to za Bohom dané a preto žiadna diskusia v zmysle demokracie tu nie je možná.

Pozri tiež: Podiel Svätej stolice v oživovaní kresťanského fundamentalizmu v Európe