[september 2005] Iránsky fundamentalizmus
Iránsky fundamentaliznus

DOMOV

Vysnené božstvá

Mytológie o stvorení

Vzťah mytológie a náboženstva

Rodia sa nové náboženstvá

Rodia sa nové sekty

Čo je fundamentalizmus

Náboženský expanzionalizmus

Dejiny kresťanstva 1

Dejiny kresťanstva 2

Dejiny kresťanstva 3

Dejiny kresťanstva 4

Slovenský fundamentalizmus

Štátny katolicizmus

SR ignoruje rovnoprávnosť

Situácia bezkonfesijných

Ako sa brániť

 

 


Iránsky typ moslimského fundamentalizmu

Irán patri medzi krajiny sveta kde POLITICKÝ systém podlieha riadeniu dominantného náboženstva. Najvyšší náboženský predstaviteľ „faqih“ priamo riadi súdnictvo a obranu , výkonnú moc (funkcie prezidenta a zákonodarného zboru) a takzvanú Radu strážcov. Teda prakticky vzaté všetky funkcie , ktoré prináležia štátnej moci.

Nástup Ayatolah Khomainiho k moci nebol priamočiary a bol umožnený až keď panovník (šáah) v januári1979 utiekol  pre vzmáhajúce sa nepokoje voči svojmu režimu na západ a Khomeini sa vrátil z exilu ako triumfujúci vodca národa. Zrod Islamskej Republiky  možno datovať na marec 1979.

Politickú taktiku, ktorú si zvolil a reformy, ktoré potom nasledovali sa dajú takto charakterizovať: Šírenie nenávisti voči Spojeným Štátom, ktoré vyústilo v teroristický čin v novembri, keď bolo obsadené veľvyslanectvo USA a zajali v ňom 52 rukojemníkov. Dňa 15 novembra, 1979 sa zverejnila nová ústava. Jej hlavným bodom bolo zverenie najvyššej moci do rúk najvyššieho náboženského vodcu – faqiha , ktorý sa nevolí.  Jeho moc okrem už spomenutých je taká, že môže odvolať prezidenta. Opozičné politické strany sa utiahli do podzemia (ako za Hitlerovho fašizmu).V rokoch. 1980 vznikla osemročná vojna s Irakom 1980-1988) ktorá stála obe krajiny miliónové obete na životoch. Po skončení vojny v r. 1988, sa datuje príhoda so Salmanom Rushdi , ktorý pre svoju knihu „Satanské verše“ odsudzujúcu Korán vyvolal pobúrenie a bol na  neho vyrieknutý rozsudok smrti. Khpmeini čoskoro na to zomrel a bol vystriedaný Ali Khamenei- m, ktorý tiež zavrhuje modernizmus. Žiadna krajina však nemôže prežiť v izolacionizme a preto nastal istý odklon po nástupe do funkcie prezidenta Rafsanjani-ho a jeho následníka Khatami-ho so snahami priniesť do krajiny zahraničných investorov, za cenu ZMIERNENIA fundamentalizmu a terorizmu. Fundamentalizmus však už zapustil hlboko svoje korene a ťažko sa prekonáva. Napriek tomu režime ayatolahov po dvoch desaťročiach  začína strácať moc, keďže aj hlboko veriaci občan cíti jeho škrtiacu moc, ktorú už nemôže naďalej znášať. 

 Khomeiniho iránsky fundamentalizmus má svoj odraz aj v niektorých susedných moslimských krajinách. Od  septembra 1991, Teherán vynaložil $540 miliónov z svojho „neobmedzeného“ rozpočtu   na intervenciu v iných moslimských republikách a vyslal 1300 mullahov  do týchto krajín  Znepokojujúce sú plány Iránu na posilnenie vojnovej kapacity vrátane nukleárnych zbraní. Je treba v stručnosti načrtnúť tieto dopady:

Fundamentalizmus vyvezený do susedných krajín

Spoločným znakom je, že

  • Schvaľujú moslimský fundamentalizmus ako politický prostriedok v ktorom sú zakotvené PRINCÍPY moslimského náboženstva.
  • Usilujú sa o ekonomický a politický izolacionizmus, najmä voči Západným vplyvom a tlakom. Štát túto ideológiu by mal podporovať a šíriť v medzinárodných súvislostiach, vytvárať medzinárodné bloky s podobne zameranými skupinami
  • Odmietajú modernizmus, demokratické hodnoty, vrátane všetkých jeho prvkov ako pluralizmus a rovnoprávnosť žien.

 spracované voľne podľa: http://www.iranmania.com/News/ArticleView/?NewsCode=22076&NewsKind=CurrentAffairs