[september 2005] HISTORICKÝ PREHĽAD: II.časť
História II časť

DOMOV

Vysnené božstvá

Mytológie o stvorení

Vzťah mytológie a náboženstva

Rodia sa nové náboženstvá

Rodia sa nové sekty

Čo je fundamentalizmus

Iránsky fundamsntalizmus

Náboženský expanzionalizmus

Dejiny kresťanstva 1

 

Dejiny kresťanstva 3

Dejiny kresťanstva 4

Slovenský fundamentalizmus

Štátny katolicizmus

SR ignoruje rovnoprávnosť

Situácia bezkonfesijných

Ako sa brániť

 

 

 

INKVIZÍCIE (1232) zanechali ďalšiu trvalú škvrnu na „kresťansky chápanej civilizácii“ Inkvizítori vymysleli vtedy najsadistickejší spôsob vynucovania nepravdivých priznaní mučením aké kedy svet uvidel a terorizovali ním ľudského ducha, slobodu myslenia po mnohé storočia. Mučenie bolo právoplatné od r.1252- keď ho schválil pápež Innocent IV. až do nového kódexu kanonického práva v r.1917 ( teda približne šesť a pol storočí)

Nemravnosť pápežov

Mnohí z pápežov vynikali svojím nemravným sexuálnym životom, úplatkárstvom, intrigami až vraždami. Sixtus IV. (1471-1484) mal šesť nemanželských synov, trom z nich a šiestim ďalším príbuzným rozdal kardinálske klobúky . Pietro Riario bol jeho obľúbencom. Historik Theodor Griesinger uvádza, že to bol jeho vlastný syn, ktorého mal z krvismilného pomeru so svojou vlastnou sestrou  Sixtus mu daroval množstvo cirkevných funkcií ( biskup, kardinál arcibiskup, patriarcha, a dve ďalšie arcibiskupstvá.) Tieto mu vynášali dosť na to, aby svoje milenky obdarovával nočníkmi zo zlata.

Všetky tieto nevinné historky však zanedbateľné v porovnaní  s bohatou činnosťou Rodriga Borgiu, neskoršieho pápeža Alexandra VI.(1492-1503) Tento spáchal vraj svoju prvú vraždu keď mal 12 rokov. Už ako arcibiskup Valence bol známy  milostnými vzťahmi s matkou a jej dvoma dcérami Splodil spolu desať nemanželských detí. (štyri s Vanozziou Cataneiovou, ktorú potom zanechal a zamenil za Giuliu Farneseovú, vydatú za Orsina Orsiniho . ) Opilecké a sexuálne orgie patrili medzi bežné radovánky pápeža. Hovorí sa o pápežovi, že mal krvismilný pomer s vlastnou dcérou Lukréciou.

 Jeho syn Cesare potvrdil pravidlo, že jablko nepadne ďaleko od stromu. Bol smilník, ktorému nerobilo výčitky svedomia uniesť niekomu ženu, znásilniť ju a potom hodiť do rieky Tiber. Vraždy boli v Ríme bežné, avšak vrahovia sa mohli vykúpiť a ostali beztrestní,. Cesare vyčíňal a medzi inými zavraždil aj vlastného brata grófa Gandii. Tiež obľúbenca pápežovho - Perrota ubodal Cesare k smrti priamo v náručí svojho otca pápeža Alexandra. Cesare otrávil arzénom omylom seba i svojho otca pápeža Alexandra. On sa z otravy zotavil, avšak pápež podľahol.

 Reformácia a protireformácia mala na svedomí stovky tisícov nevinných ľudských životov

Nepriateľstvá provokované rozdielnosťou náboženského presvedčenia ( tak ako vždy v histórii) viedli k občianskym vojnám vo Francúzsku, a Anglicku, k Tridsaťročnej vojne v ktorej sa zúčastnili Nemecko, Švédsko, Francúzsko, Dánsko, Anglicko, Holandsko ( Svätá Rímska Ríša reprezentovaná Habsburgami). Typickým barbarským krviprelievaním bola Bartolomejská noc 24. augusta 1572. kedy vo Francúzsku za jednu noc vyvraždili desaťtisíc protestantov.

 Dejiny Európy  zaznamenali obrat k lepšiemu až vplyvom osvietenstva, francúzskej revolúcie a Napoleonského obdobia. Zjednocovací proces Talianska viedol napokon nie len k pádu „pápežského štátu“ ale aj k obsadeniu Ríma.(1870) Od toho času si pápež prisvojil ku svojím početným titulom jeden ďalší: „väzeň Vatikánu.“, kým konkordát s Mussollinim neotvoril cestu k obnoveniu snáh získať celý svet na stranu kresťanstva

 Tento presun pomeru síl však nebránil tomu , aby niektorí pápeži nezotrvali tvrdošijne aj ďalej na intolerancii , v nenávisti voči slobode, odsudzovaní pokroku, liberalizmu a modernej civilizácie Medzi takýchto sa radí predovšetkým Pius IX. (1846-1878), ktorý prudko útočil na pokroky spoločnosti vo svojom „Syllabe omylov“(1864)

 Obete organizovaného kresťanstva

Starí Pohania.

Počnúc od  času keď bolo kresťanstvo prijaté ako štátne náboženstvo (r.315) nádherné inoverecké („pohanské“) kostoly boli kresťanmi zbúrané a „pohanskí“ kňazi pozabíjaní . Príklady : Svätyňa Eskulápa v Egejsku, Afroditin chrám v Golgate Aphaka v Lebanóne, Heliopolis. Kresťanskí kňazi ako Marek z Aphaky alebo Cyril z Heliopolisu boli povestní ako „ničitelia chrámov“. Kresťanský cisár Theodosius (408-450) dokonca deti nechal popraviť zato, že sa hrali s pozostatkami „pohanských“ sôch, čo kresťanskí kronikári popisovali  slovami: „úzkostlivo  dodržiaval kresťanské účenie:“

 Misie.

 Cisár Karol Veľký v r. 782. nechal zoťať 4500 Sasov, ktorí neboli ochotní prijať kresťanstvo. Sedliaci zo Stedingu – blízko mesta Altenesch (Nemecko), ktorí nemohli zaplatiť zničujúce cirkevné dane boli povraždení dňa 27.5.1234. vrátane žien a detí (počet: 5-11 tisíc). Bitka pri Belehrade r 1456: 80.000 Turkov pobitých. Poľsko v pätnástom storočí: 1019 kostolov zbúraných a 17,987 dedín zrovnaných zo zemou kresťanskými rytiermi  (počet obetí neznámy). V Írsku v 16-17 storočí anglickí vojaci „pacifikovali“ a „civilizovali“ IRSKO, kde žili iba galícijskí „divosi - .Írovia“--čiže „nerozumné zvery bez vedomosti o Bohu alebo o dobrých mravoch.“ Jeden zo zvlášť úspešných vojakov Humprey Gilbert nariadil , „aby hlavy tých čo boli zabití sa uťali a položili vedľa cesty. Toto úsilie civilizovať Írov naozaj vzbudilo strach u národa keď videli zoťaté hlavy svojich otcov bratov detí a príbuzných ležať na zemi“(doslovný citát) Desaťtísíce Galských Írov padlo za obeť tomuto masakru.

 Križiacke výpravy (1095-1201)

Prvá križiacka výprava 1095 na rozkaz pápeža Urbana II.

 –V Semline (Maďarsko) zabitých tisícky (24/6/1096), Wieselburg (Maďarsko): ďalšie tisíce (12/.6./1096) 9./9./ 1096 až 12.9. 1096. za 4 dni.  Nikaia, Xerigordon (v tom čase turecké –veľa tisíc zabitých. Až po pápeža Jana (1098) celkovo 40 hlavných miest a 200 hradov dobytých. Počty vyvraždených neznáme. Potom dobytá Antiochia 3/6./1098. (vtedy turecká) správy o zabitých sa líšia od 10,000 do 60,000- .Neskôr 28./6./1098. padlo za obeť  100,000 Turkov ( vrátane žien a detí). V tomto prípade Kresťania „inak neublížili ženám, ktoré našli v nepriateľských stanoch, iba prebodli im bruchá svojimi kopiami.“(citát: podľa kresťanského kronikára Fulchera z Chartres) . V Maraatan-numan 11./12./1098 tisícky zabitých.. V dôsledku nasledujúceho hladu „ už zapáchajúce mŕtvoly nepriateľa boli požierané kresťanmi“ ako napísal kronikár Albert Aquensis.

Jeruzalém bol dobytý 5./7./1099. Viac než 60,000 obetí (židov, moslimov –mužov, žien a detí) Podľa slov očitého svedka:  „Pred Šalamúnovým chrámom bol taký masaker, že naši ľudia  sa brodili v krvi nepriateľov až po členky“ a potom naši ľudia  „šťastní a s výkrikmi radosti kráčali k hrobu SPASITEĽA, aby si ho uctili a vzdali mu vďaku“. Arcibiskup z Tyru, ktorý bol očitým svedkom napísal: „Nebolo možné sa ani pozerať na obrovský počet zabitých bez hrôzy; všade ležali kusy ľudských tiel  a celá zem bola pokrytá krvou zabitých - nehovoriac o množstve bezhlavých tiel a množstva zohavených ľudských údov pohádzaných  na všetkých miestach, čo vzbudzovalo hrôzu divákov.

 Štvrtá križiacka výprava.

12.4. 1204. Konstantinopol bol dobytý, počet obetí neznámy.( Mnoho tisíc. medzi nimi aj kresťanov)

 Kresťanskí križiacki rytieri v r.1203 Mesto bolo prakticky rozborené

(Zvyšok križiackych výprav -pre úsporu miesta sa neuvádzajú  podrobností ) Odhaduje sa ,že až po pád Akkonu 1291 bolo pravdepodobne až 20 miliónov obetí na životoch ( iba v samotnej „Posvätnej zemi a arabsko- tureckých územiach.)

 Honba na kacírov.

Už v r.385. boli prví kresťania sťatí pre kacírstvo  (španielsky Priscillianus a jeho stúpenci.) Stalo sa to v Trieru (Nemecko). Manechiáni, ktorí mali niečo odlišné názory (pozri v predchádzajúcom) boli vyvražďovaní vo veľkých počtoch medzi r 372. až 444. n.l. po celej rímskej ríši. (Mnoho tisíc obetí. )

Albigénci, ktorí sa sami považovali za dobrých kresťanov , avšak neboli ochotní slepo poslúchať pápežské edikty a platiť dane Rímu sa stali obeťami  a  na pokyn pápeža Innocenta III. boli masovo vyvražďovaní ( pozri predchádzajúce ). Za obeť vraždeniu padlo 20,000 –70.000. V Carcassonne 15,/8./ 1209, tísícky zavraždených. Ďalšie mestá nasledovali. po celých 20 rokov vojny  pokiaľ takmer všetci Katharci  ( asi polovica obyvateľov krajiny Languedoc, - terajšieho južného Francúzska) neboli celkom vyhubení. Keď toto ťaženie končilo (1229) bola založená INKVIZÍCIA