[september 2005] HISTORICKÝ PREHĽAD: I.časť
 Dejiny kresťanstva 1

DOMOV

Vysnené božstvá

Mytológie o stvorení

Vzťah mytológie a náboženstva

Rodia sa nové náboženstvá

Rodia sa nové sekty

Čo je fundamentalizmus

Iránsky fundamsntalizmus

Náboženský expanzionalizmus

Dejiny kresťanstva 2

Dejiny kresťanstva 3

Dejiny kresťanstva 4

Slovenský fundamentalizmus

Štátny katolicizmus

SR ignoruje rovnoprávnosť

Situácia bezkobfesijných

Ako sa brániť

 


 Treba zrekapitulovať stručne ÚLOHU, ktorú zohralo náboženstvo v dejinách Európy a aké obete prinieslo ľudstvo, aby aspoň čiastočne striaslo hrôzovládu vyvierajúcu z „kresťanskej civilizácie“

Kresťanský monoteizmus, ktorý vystriedal „pohanské náboženstvá“ bol importovaný zo stredného východu, teda z Izraela. Európskej civilizácii bol cudzí. Cisár Konštantín Veľký však poznal v ňom nástroj na ovládnutie poddaných a preto si z kresťanstva urobil SPOJENCA .Koncentrácia moci v rukách neobmedzeného vládnuceho jedinca  bola iba odrazom JEDINÉHO boha vládnuceho celému vesmíru . Tento boh bol MUŽSKÉHO pohlavia a prenášanie tohto princípu na ľudskú spoločnosť znamenalo poslušnosť vladárovi spätú s neobmedzenou poslušnosťou podriadených, rovnako ako podriadenosť celého ženského pokolenia mužom.

Tento princíp, ktorý si osvojilo judaisticko- kresťanské náboženstvo a tiež jeho pokračovateľ mohamedánske náboženstvo , vyradilo asi polovicu ľudstva ženského pohlavia od rovnakých možnosti TVORIVEJ PRÁCE akú mali muži po jeden a pol tisícročie. Príkladom nepriateľstva voči ženám môže poslúžiť história veľkej ženskej osobnosti -učenca HYPATIE , riaditeľky knižnice v Alexandrii- ktorú kresťanskí mnísi v 4. storočí zabili tým, že ju rozrezali za živa - iba preto, že táto nespratná ženská si zaumienila učiť mužov v rozpore s božskými prikázaniami . Trvalo to takmer do dnešných čias, než sa žena postupne vymanila a začala ženská emancipácia, ktorá však neplatí všade na svete dodnes.

 Aj po etablovaní jediného VLÁDNUCEHO biskupa v Ríme (pápeža) išlo o neľútostný boj o moc.a  niekedy vznikali veľmi konfliktné až krvavé situácie medzi priaznivcami hlavy cirkvi.. Príkladom môže byť voľba biskupa Damasa , ktorému konkuroval Ursinus .Výsledok bol , že príslušníkov Ursina pozabíjali v kostole a Ursina vyhnali z Ríma..

Zásadný obrat vo vzájomnom pomere svetskej a náboženskej moci nastáva až v11.- 13. storočí procesom, ktorý odštartoval pápež Gregor VII.(1073-1085 ). Tento po nástupe na pápežskú stolicu vypracoval diktát (Dictatus papae), v ktorom vyjadril bezprecedentné nároky moci nie len náboženskej , ale aj svetskej vrátane práva pomazávať cisárov, povinnosti princov bozkávať mu nohy, právo pápeža na cisárske insígnie, nemožnosť pápeža mýliť sa a  svätosť každého právoplatného pápeža. Svoje nároky dosahoval medzi iným aj tým, že na jeho dvore sa fabrikovali sfalšované listiny vo veľkom a tieto mali ospravedlňovať jeho nároky. ( robilo sa to pod vedením Anselma, synovca predchádzajúceho pápeža a kardinála Gregora z Pávie)

 Ďalším medzníkom vo vývoji pápežstva boli križiacke výpravy vyhlásené pápežom Urbanom II. (1095) proti. „pohanom- Seljukom“ , ktorí v r.1071.  obsadili Jeruzalem. Politicky sledovali však križiacke výpravy nádej pápeža zjednotiť opäť západ s východom. No účastníci boli zlákaní aj prísľubmi nevídaného bohatstva, nehovoriac o lákavých sľuboch udeľovaných samotným pápežom. Križiacke výpravy trvali približne 200 rokov a vyvražďovali sa pri nich celé etniká, nehovoriac o tom, že aj deti ovládnuté fanatizmom sa ich zúčastnili  a zahynuli, alebo boli predané do otroctva.

 Innocent organizoval štvrtú križiacku výpravu. Katolícki križiacki rytieri v r.1203. vydrancovali Konštantinopol  (Carihrad). Znesvätili hrobky cisárov  v chráme Sofie, ženy vrátane mníšky boli znásilnené  a povraždené. Mesto bolo prakticky rozborené  

 Avšak najväčšou škvrnou jeho panovania bola križiacka výprava proti Albigencom na juhu Francúzska, ktorá sa dá opísať ako nemilosrdné vyvražďovanie kresťanov  ktorí si prisvojili svoju vlastnú životnú filozofiu. Prekvitajúca krajina na juhu Francie bola prakticky úplne spustošená  a  jej obyvatelia z väčšej časti vyvraždení

. Šimon de Monfort. ktorého poveril pápežský legát vedením výpravy dobyl v meste Bramu hrad.. Vojnovým zajatcom dal urezať nosy a vypichnúť oči, okrem jedného, ktorý mal viesť celý zástup zmrzačených. Títo boli potom zahnaní smerom  do Caberetu ako výstraha .Grófa Rogera zamurovali za živa. Upaľovali sa stovky zajatcov bez akéhokoľvek vyšetrovania.