Genocídy a zločiny proti ľudskosti spáchané (zväčša) katolíckou cirkvou
Genocídy
židov a katolícka cirkev(Spracované voľne podľa: http://www.enotes.com/genocide-encyclopedia/catholic-church a http://web.archive.org/web/20021012152454/www.geocities.com/iconoclastes.geo/victims.html)
Tento bod je zvlášť významný v analýzach katolíckej cirkevnej genocídy a to aj pred holokaustom aj po ňom. Počínanie cirkvi treba tu rozlišovať. Mohlo to byť "poverenie konať" -- alebo zanedbanie odsúdenia neľudských činov zameraných proti židom. V mnohých ohľadoch ten napätý vzťah panujúci medzi Katolíckou cirkvou a židovskou menšinou rotptýlenou v početných európskych krajoch v tridsiatych rokoch pochádzal zo starších čias. Mnohí dokonca tvrdia, že to bola práve katolícka cirkev, ktorá v minulých storočiach nabádala, alebo rozdúchavala plamene antisemitizmu, ktorý si napokon vyžiadal tak vysoké obete počas holokaustu. Pri posudzovaní "poverenia konať" treba brať do úvahy, že antisemitizmus je tesne zviazaný s učením katolíckej cirkvi tým, že vinu za Kristove ukrižovanie pripisuje židom. To, že židia boli v Európe izolovaní v getách v tridsiatych a štyridsiatych rokoch možno pripísať horlivosti s ktorou boli židovské spôsoby života a viera posudzované cirkvou. Je to zachytené aj v materiáloch Tretieho lateránskeho koncilu v r.1179 -- teda v tom samom roku ako pápež Alexander III vydal povestný edikt pre portugalského kráľa o jeho právach kolonizovať. (Bolo to stretnutie 302 biskupov pod patronátom pápeža na obnovenie cirkevnej disciplíny.) Štvrtý lateránsky koncil v r. 1215 pokročil ešte ďalej vydaním proti-židovských dekrétov, obsahujúcich mimo rad iných aj požiadavku nosenia špeciiálneho označenia odlišujúcich židov od ostatných občanov. Cirkev tiež nabádala monarchov, aby vypovedali židov z ich krajiny -- pozoruhodný príklad bol kráľ Ferdinand a kráľovná Izabela, ktorí v r.1492 vyhnali židov zo Španielska. V mestách ako Benátky si vynútila cirkev, aby židia mali zakázané bývať medzi kresťanmi. Uskutočnilo sa to s odkladom až v r. 1516. Židia však počas celého toho obdobia boli vystavení hnevu katolíckeho duchovenstva, ktorí sústavne navrhovali ich vykázanie -- najmä vo veľkonočných aktivitách.
Ak to dáme do súvislosti s holokaustom, cirkev je morálne spoluzodpovedná za ukotvenie antisemitizmu v európskej histórii a za to, že nevystúpila proti nemu keď naberal hrozivé rozmery. Mnoho sa popísalo o úlohe cirkvi počas holokaustu. Vyzdvihuje sa aj činnosť pápeža Pia XII, ktorú sa usilujú niektorí predstavovať ako obhajobu práv židov . Iní zasa tvrdia, že tento pápež robil veľmi málo proti holokaustu. Žiada sa teda aj analýza protirečení v činnosti tohto pápeža, aby sme pochopili úlohu cirkvi počas II svetovej vojny.
Zaobchádzanie so Židmi v histórii.
1.Už v 4. a 5. storočí boli synagógy zbúrané. Počet zabitých Židov neznámy.Uprostred štvrtého storočia bola prvá synagóga zbúraná na rozkaz biskupa Innocentiusa z Dertonu v severnom Taliansku. Prvá známa vypálená synagóga bola blízko rieky Euphrat na rozkaz biskupa Kallinikona v r. 388. Z rozhodnutia Koncilu v Tolede bolo 694 Židov vzatých do otroctva , ich majetok konfiškovaný a ich deti nasilu pokrstené. Biskup v Limoges (Framcúzsko) v r. 1010. prikázal, aby Židia v meste , čo sa nechcú pokrstiť boli vyhnaní, alebo zabití. Pri prvej krížovej výprave boli masakry na Židov v mestách Worms (18./5./1096)- Mainz (27./5./1096)-spolu 1100 zabitých- v Kolíne, Neusse, Altenahr, Wevelinghovern, Xanten, Moers, Dortmund, Kerpen, Trier , Metz, Regensburg, Praha a iné. Všetky mesta v Nemecku, okrem Metz /Francúzsko. Praha / Česko) Celkové obete sa odhadujú na 12.000.
Druhá križiacka výprava.: 1147. Stovky Židov boli zabití v Ham, Sully, Carentan a Rameru. ( miesta vo Francúzsku)
Tretia križiacka výprava.: Anglické židovské spoločenstvá vyhnané r.1189 / . Vo Fulde (Nemecko) 1235: 34 židovských mužov a žien zabitých. Medzi r.1257-1267. židovské spoločenstvá v Londýne, Canterbury, Northamptone, Lincolnu, Cambridgi a v iných mestách boli vyhubené. V r.1290. v Česku a v Poľsku údajne 10.000 židov bolo pobitých.. V Nemecku počnúc pogromom v meste Deggendorf (1337) sa vražedná vlna proti židom rozšírila na 51 ďalších miest v Bavorsku , Rakúsku Poľsku. V r. 1348. všetci Židia v Basel /Švajčiarsko a Strasbourgu /Francúzsko (dve tisíc) boli zaživa upálení.( iba v tomto jednom roku viac Židov bolo zabitých ako kresťanov za 200 rokov prenasledovania kresťanov v starej rímskej ríši. V r.1389. v Prahe 3,000 Židov zavraždených. V 1391. v Seville pod vedením arcibiskupa Martineza 4,000 Židov zabitých., 25,000 predaných do otroctva. Bolo ich ľahko nájsť, pretože všetci Židia museli mať farebný „znak hanby“, počnúc od desiatich rokov veku. V roku 1492. keď Krištof Kolumbus sa vydal na plavbu za objavením Nového Sveta viac než 150,000 Židov bolo vyhnaných zo Španielska, veľa z nich pomrela na ceste. V r.1648. Chmielniczkého masakr v Poľsku asi 200,000 Židov zabitých a tak to pokračuje storočie za storočím až po spaľovacie pece v Auschwitzi.
Pápež Pius XII
mnohí predstavujú pápeža Pia XII (vlastným menom: Eugenio Pacelli) ako obhajobcu židovskej nezávislosti voči nacistickým útokom. Veď vytvoril aj "Komisiu pápežskej pomoci", ktorá mala za ciel pomoc obetiam II svetovej vojny. Niektorí si aj myslia, že uvolnil prístup židovským utečencom do Svätej stolice po nacistickej okupácii Ríma v r. 1943. Odhadujú dokonca, že zachránil 1.5 miliónov utečencov -- vrátane židov udelením vatikánskeho občianstva. Tvrdia aj, že pápež Pius XII organizoval sieť kňazov, ktorí pomáhali židom utiecť do bezpečia pri vyvrcholení nacistického holokaustu. Židovské pomocné nadácie, ktoré dali veľké dary katolíckej cirkvi na konci vojny potvrdili formálne pápežovu humanitárnu pomoc. Izraelská vláda uverejnila dokument: "Spravodlivý ne-žid" (v origináli: "Righteous Gentile), ktorým ho poctila po jeho smrti. Golda Meir-ivá (v tom čase izraelská vyslankyňa) predniesla dojemnú reč o ňom na valnom zhromaždení Organizácie spojených národov.
Na druhej strane však bol pápež Pius XII aj kritizovaný za to, že nezabránil genocídam počas II svetovej vojny. Mnohí tvrdia, že ako duchovný vodca Katolíckej cirkvi počas toho búrlivého obdobia -- mal morálnu povinnosť zaujať pevné verejné stanovisko a výslovne zamietnuť vývoj v Európe. Také vyhlásenie by bolo zabrzdilo podporu pre Nacistov vo veľkej a vplyvnej katolíckej populácii Nemecka. Mal výslovne odsúdiť nacistickú kampaň za genocídu židov.
Existujú však aj obhajoby tohto správania Vatikánu počas holokaustu: Jedna z nich tvrdí, že pápež si nebol vedomý rozmerov tejto tragédie, pokladal to vraj za náhodné proti-židovské príhody -- nie za zámernú štátnu politiku zameranú na vykynoženie etnickej a náboženskej skupiny. Je však historicky dokázané, že Pius XII nie len vedel o podrobnostiach tých hrozných výčinoch, ale dostal aj rad petícií od jednotlivcov a skupín, ktorí ho žiadali, aby zakročil tým, že by uverejnil odsudzujúci verejný prejav.Pozoruhodní medzi priamymi peticionármi, ktorí sa obrátili na pápeža Pia XII sú: Rabbi Isaac Herzog (hlavný rabín Palestíny) v r.1940, Theodor Innitzer (kardinál vo Viedni) v r. 1941, Harold Tittman (pomocný predseda OSN delegácie vo Vatikáne) 1941, Andrej Septyckyj (metropolita Ukrajiny) 1942, Myron Taylor ( reprezentant U.S.A vo Vatikáne) 1942 a Wladislaw Raczkiewicz (prezident poľskej vlády v exile) 1943
V každom z týchto prípadov bola žiadosť ignorovaná alebo zamietnutá, niekedy popísané fakty sa vyhlásili za nedokázané
V rádio vysielaní na Vianoce 1942 pápež pripustil, že "stotisíce ľudí bez vlastnej viny, alebo iba pre svoju národnosť alebo náboženstvo bolo odsúdených k smrti alebo k postupnému vykynoženiu" -- ale sa opäť nezmienil konkrétne o európskych židoch.
Druhá obhajoba vysvetľuje prečo pápež Pius XII neodsúdil otvorene genocídu, tvrdí, že katolícka cirkev musela zachovať neutralitu. Proponenti sa domnievajú. že každé vyhlásenie o ukrutnostiach spáchaných proti židom by bolo kompromitovalo cirkev v očiach medzinárodnej diplomacie ako aj v očiach ich vlastných stúpencov. Je to čudné ako uvážime, že Cirkev protestovala v prípadoch iných krutostí -- napríklad spáchaných v bývalom Sovietskom Zväze. To dokazuje, že Cirkev rozlišovala kedy má prehovoriť a kedy mlčať..
Uznanie viny
Po druhej svetovej vojne sa vytvorili viaceré komisie, ktoré mali za cieľ preskúmať vzťahy katolíckej cirkvi a židov. (Najdôležitejšou z bich bola azda :Medzinárodná katolícko-židovská historická komisia --ICJHC v r.2000, partili k nim aj :Komisia Svätej stolice pre náboženské vzťahy so židmi a Medzinárodná židovská komisia pre medzi-náboženské konzultácie.) Tieto orgány mali medzi iným aj ciel preštudovať údajnú spoluúčasť katolíckej cirkvi v genocídach počas Druhej svetovej vojny. Jedným z kľúčových nálezov tohto panelu bolo zistenie, že pápež Pius XII bol plne oboznámený s rozsahom a hlbokou nacistických krívd počas Druhej svetovej vojny. Správa tiež spochybnila, že cirkev urobila čo mohla, aby pomohla židom emigrovať do Palestíny a Južnej Ameriky, Skúmali aj opodstatnenosť zdôvodnenia, že cirkev musela zachovať neutralitu. Prišli k záveru, že cirkev postupovala SELEKTÍVNE, t. j. v prípade Hitlerovských genocíd bola neutrálna, avšak voči krutostiam proti ľudskosti páchaných Rudou armádou nebola neutrálna.Komisia
žiadala od Vatikánu prístup do archívov s cieľom zistiť zodpovednosť za tieto chyby, čo však Vatikán odmietol.Takto končila práca ICJHC-- Medzinárodnej katolícko-židovskej historickej komisie bez očakávaného výsledku, nakoľko pokračovanie zmaril VatikánPonúka sa záver,
že Hitlerov antisemitizmus a s ním súvisiace genocídy boli pokračovaním po celé storočia tlejúceho cirkevného antisemitizmu. Hitler sám sa cítil "vykonávateľom Božej vôle" (Pozri:http://en.wikipedia. org/wiki/Adolf_Hitler's_religious_views#Public_statements ---John Toland. (1976). Adolf Hitler: The Definitive Biography New York: Anchor Books, p. 703.