Sept 2005 SITUÁCIA  BEZKONFESIJNÝCH OBČANOV
DOMOV

Vysnené božstvá

Mytológie o stvorení

Vzťah mytológie a náboženstva

Rodia sa nové náboženstvá

Rodia sa nové sekty

Čo je fundamentalizmus

Iránsky fundamsntalizmus

Náboženský expanzionalizmus

Dejiny kresťanstva 1

Dejiny kresťanstva 2

Dejiny kresťanstva 3

Dejiny kresťanstva 4

Slovenský fundamentalizmus

Štátny katolicizmus

SR ignoruje rovnoprávnosť

Ako sa brániť

 




S odvolaním sa na Deklaráciu o právach a povinnostiach jednotlivcov a skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznané ľudské práva a základné slobody (GA OSN čís. 53/144 - 8.marec, 1999. )

Chceme vyhodnotiť na tomto mieste štátnu politiku voči občanom bez vyznania:

1.) Slovenská republika doteraz negovala existenciu ateistov a nábožensky indiferentných ako aj občanov bez náboženského vyznania, tým že im neposkytovala žiadne zákonité ani finančné zabezpečenie na udržiavanie a rozvoj ich špecifickej kultúry a duchovných potrieb.

Naproti tomu z daní všetkých daňovníkov (teda aj ateistov a bezkonfesijných) štát štedro podporoval inštitucionálne a finančne výhradne iba občianske skupiny a organizácie s NÁBOŽENSKOU životnou filozofiou (financované cirkevné školstvo, výchova budúcich a platy praktizujúcich kňazov, pravidelné ročné štátne subvencie , príspevky na výstavbu nových budov slúžiacim cirkvi, daňové úľavy, pastorálne služby v armáde a vo väzniciach , jednostranná propagácia vo verejnoprávnych masových médiách atď.) -čím sa dopúšťa porušovania princípu PARITY všetkých občanov.

Touto disparitou štátnej politiky bol a naďalej je vykonávaný nepriamy tlak na bezkonfesijných a ateistov smerujúci na potlačenie ich špecifickej svetskej kultúry, a na ich asimiláciu s nábožensky orientovanou väčšinou.

2.) Táto štátna politika Slovenskej výkonnej moci vo svojom dôsledku vytvorila SEGREGÁCIU občanov bez náboženského vyznania, ktorá sa síce nezakladá na rasovej odlišnosti postihnutej populácie, ale na jej odlišnosti v jej nenáboženskom životnom názore. Najmä vo vidieckych oblastiach bezkonfesijní občania sa neodvážia hlásiť sa k svojmu presvedčeniu, neodvážia sa k formálnym prejavom svojej osobitej kultúry a neodvážia sa vychovávať svoje deti v nenáboženskom svetskom duchu.

3.) Slovenskej vládnej moci sa doteraz darí úspešne utajovať pred medzinárodnou komunitou nedemokratickú disparitu až segregáciu bezkonfesijných občanov - dôkazom čoho je , že ani jeden medzinárodný orgán sledujúci dodržiavanie ľudských práv doteraz nekritizoval vo svojich výročných správach o Slovensku DISKRIMINÁCIU bezkonfesijných občanov Slovenska

Všetky tieto monitorujúce organizácie sa venovali výhradne situácii takých menšín ako sú národnostné a etnické menšiny vrátane Rómov na Slovensku, hoci tieto menšiny predstavujú čo do počtov oveľa menšie skupiny než je skupina BEZKONFESIJNEJ MENŠINY na Slovensku.

4.) Slovenská vládna moc odmietala doteraz akúkoľvek spoluprácu s občianskymi iniciatívami na spravodlivé vyriešenie legitímnych požiadaviek na PARITU v prístupe štátnej administratíve voči občianskym skupinám či už s náboženskou , alebo NENÁBOŽENSKOU životnou filozofiou

ZÁVER HODNOTENIA

Štátna politika Slovenskej republiky diskriminuje komunitu bezkonfesijných občanov a porušuje tým okrem domáceho národného práva aj ustanovenia medzinárodného práva, ktoré zaručujú PARITU všetkých občanov bez rozdielu ich náboženského , alebo nenáboženského presvedčenia.

Popísaná prax štátnej výkonnej moci porušuje najmä ľudské práva bezkonfesijnej komunity na zachovanie a rozvíjanie jej kultúrnej identity, tým, že štát vytvoril pre bezkonfesijnú komunitu občanov podmienky OBMEDZUJÚCE ba až ZNEMOŽŇUJÚCE rozvíjanie ich osobitého KULTÚRNEHO ŽIVOTA:

Svojím rozdielnym prístupom ku komunitám nenáboženského a náboženského presvedčenia naplňuje skutkovú podstatu DISKRIMINÁCIE . Na Slovensku sa vytvorila situácia s prvkami SEGREGÁCIE bezkonfesijnej komunity, ako by títo predstavovali občanov DRUHEJ TRIEDY , ktorí zo strany štátu nepožívajú PARITU prístupu štátnych organov, v porovnaní s jednostranným uprednostňovaním záujmov organizácií a komunity občanov s náboženskou filozofiou, ktorých štát neúmerne zvýhodňuje a to legislatívne, inštitucionálne a aj finančne.