DOMOV

BERTRAND RUSSEL     

             (Bertrand Russel- 1872-1970, anglický filozof, bojovník za mier, humanista, nositeľ Nobelovej eny. Cenné sú jeho prínosy v matematike a logike. Nasledujúce state vyjadrujú jeho názory na prínos náboženstva pre civilizáciu. Niektoré jeho pohľady sú už z dnešného pohľadu poznačené dobou v ktorej žil a teda nemal k dispozícii ten obrovský arzenál poznatkov akým disponuje dnešná veda a filozofia. No napriek tomu ostáva jadro jeho myšlienok stále aktuálne.

ČÍM PRISPELO NÁBOŽENSTVO K VÝVOJU CNILIZÁCIE
V názore na náboženstvo sa zhodujem s Lukréciom (99-55 p.n.l.). Vidím v ňom nemoc, ktorá sa zrodila zo strachu a bola zdrojom nevýslovných bied pre ľudské pokolenie. Nemôžem, pravdaže poprieť, že v istých ohľadoch prispelo k vývoju civilizácie. Za dávnych čias sa podieľalo na vzniku kalendára a náboženské dôvody viedli egyptských kňazov k tomu, aby zaznačovali zatmenia slnka a mesiaca s takou starostlivosťou, že sa časom naučili ich predvídať (a s divadelnou pompou predpovedať). Som ochotný uznať obidve tieto zásluhy - o nijakých iných mi však nie je nič známe.

Dnes sa výraz "náboženstvo" používa vo veľmi voľnom zmysle slova. Niektorí ľudia ním pod vplyvom krajného protestantizmu označujú každé ozajstné presvedčenie, či sa už týka mravných otázok alebo povahy vesmíru. Také používanie tohto výrazu je historicky úplne neopodstatnené. Náboženstvo je predovšetkým spoločenský jav. Možno vďačia cirkvi za svoj vznik učiteľom so silným vyhraneným presvedčením. Len málokedy však mali títo učitelia na cirkvi, ktoré založili, nejaký podstatnejší vplyv. Naopak, cirkvi vždy nesmierne ovplyvňovali spoločenské formácie, v ktorých dochádzalo k ich rozkvetu. Vezmime si prípad, o ktorý majú príslušníci západnej civilizácie najväčší záujem: učenie Kristovo, ako sa javí v evanjeliách, nikdy nemalo veľa spoločného s kresťanskou etikou. Zo spoločenského a historického hľadiska nie je na kresťanstve najdôležitejší Kristus, ale cirkev. Ak máme posudzovať kresťanstvo ako spoločenského činiteľa, nesmieme sa nazdávať, že na to nájdeme podklady v Novom zákone. Kristus učil, aby ste rozdali svoj majetok chudobným, aby ste sa nesvárili, aby ste nechodili do kostola a aby ste netrestali cudzoložstvo. Ani katolíci ani protestanti nikdy neprejavili nejakú silnú túžbu nasledovať jeho učenie v ktoromkoľvek z týchto bodov. Pravda, niektorí františkáni sa pokúsili hlásať učenie o apoštolskej chudobe, pápež ich však odsúdil a ich učenie vyhlásil za kacírske. (Bulou : Cum inter nonnullos, ktorú vydal pápež Ján XXII. r.1323. Pozoruhodná je argumentácia: Na základe citátu "Schovaj (svoj) meč do pošvy!" /Jn 18,11) sa dokazuje, že ak Kristus, bezpochyby pravdovravný, uvádza v tejto vete aspoň jedného apoštola, ktorý niečo vlastnil (konkrétne to bol meč), je učenie františkánov o apoštolskej chudobe nevyhnutne v rozpore so slovami Kristovými a teda kacírske. Bula vyvolala taký odpor, že pápež cítil potrebu vydať ďalšiu bulu Quia quorundam, v ktorej svoje stanovisko znovu potvrdil a rozviedol. Dôsledkom bolo rozštiepenie františkánskeho rádu; časť, ktorá ostala verná učeniu sv. Františka z Assisi, bola prenasledovaná inkvizíciou a mnohých jej príslušníkov upálili ako kacírov. (-Poznámka prekladateľa Františka Kejdanu v českom vydaní z r.1961)

 Alebo sa zamyslime nad takým citátom ako "Nesúďte, aby ste neboli súdení" (Mt 7,1) a položme si otázku, aký asi vplyv mali tieto slová na inkvizíciu a majú na Ku-klux-klan.

Čo platí o kresťanstve, platí rovnakou mierou aj o budhizme. Budha bol človek láskavý a osvietený; ešte na smrteľnej posteli sa vysmial svojim žiakom, ktorí vyslovili mienku, že je nesmrteľný. Ale budhistické kňažstvo - tak ako existuje napr. v Tibete - bolo vždy ohromne tmárske, ukrutné a tyranské.

Na tomto zásadnom rozdiele medzi cirkvou a jej zakladateľom nie je nič náhodného. Ak predpokladáme, že sa vo výrokoch určitého človeka skrýva absolútna pravda, ihneď' sa vynorí skupina expertov povolaných vykladať jeho slová, a keďže sa v ich rukách nachádza kľúč k pravde, celkom iste sa títo experti vždy dostanú k moci. A moc hneď začnú zneužívať vo svoj vlastný prospech - ako ostatne každá iná privilegovaná kasta. V jednom ohľade však budú ešte horší ako všetky iné kasty, lebo ich poslaním je podávať výklad nemennej pravdy, raz navždy zjavenej v konečnej dokonalosti. Tým sa stanú nevyhnutne protivníkmi každého intelektuálneho aj mravného pokroku. Kedysi cirkev ostro vystupovala proti Galileovi ( 1564-164.2) a Darwinovi (1809-1882); dnes sa stavia proti Freudovi (1880-1929). Za čias najväčšieho rozmachu svojej moci išla vo svojom odpore proti intelektuálnemu životu ešte oveľa ďalej. Pápež Gregor Veľký (504-604, pápežom bol od r. 590 do r. 604) napísal jednému biskupovi list, začínajúci sa slovami: "Dostala sa k nám správa, o ktorej nemožno hovoriť bez zahanbenia, že totiž niektorým svojim žiakom vysvetľuješ gramatiku" a biskup bol pontifikálnou mocou donútený upustiť od tohto bohapustého diela; klasická latinčina sa nespamätala až do renesancie.

Náboženstvo však nepôsobí zhubne len z rozumového hľadiska; taký účinok má aj z hľadiska mravného. Mám tým na mysli, že hlása mravné zákony, ktoré nevedú k ľudskému šťastiu. Keď' sa pred niekoľkými rokmi konal v Nemecku plebiscit, či má byt zosadeným kráľovským rodinám dovolené, aby ďalej užívali svoje súkromné vlastníctvo, vyhlásili cirkvi v Nemecku celkom oficiálne, že by bolo v rozpore s kresťanským učením, keby mali byť títo ľudia pripravení o majetok. Ako je všeobecne známe, cirkvi sa stavali aj proti zákazu otroctva, kým si to len mohli dovoliť a v súčasnosti - až na niekoľko málo výnimiek, ktoré vedia propagačne dobre využiť -, vystupujú proti každému hnutiu, ktorého cieľom je sociálna spravodlivosť. 


Vedec - humanista Bertrand Russel

Životopis

Bertraqnd Arthur William Russel sa narodil 18 mája 1872 v Trellecku vo Wales ako tretia generácia šľachtickej rodiny, zomrel 2. februára 1970 vo veku 97 rokov v meste Penrhyndeufrareth, Wales. Vo veku troch rokov osirel. Jeho otec si želal, aby bol vychovávaný ako agnostik, aby sa tak vyhol vplyvu jeho nábožnej babičky. Nechodil do školy, ale bol vyučovaný domácim učiteľom, ktorý ho naučil aj francúzštine nemčine. V r. 1890 nastúpil do Trinity Collebe v Cambridge, kde docielil mimoriadne dobré výsledky a končil filozofiu s vyznamenaním. Pôsobil potom nejaký čas aj na tejto univerzite, ale iba do r 1894 kedy bol vyslaný na britské vyslanectvo v Paríži.

V decembri 1894 sa prvý krát oženil s Alis Pearsal Smithovou. Po prechodnom pobyte v Berlíne , kde študoval sociálnu demokraciu sa vrátil do Haslemeru , kde sa plne venoval štúdiu filozofie. V r. 1900 sa zúčastnil na matematickom kongrese v Paríži a zahorel láskou k matematike, čo ho viedlo k dôkladnému štúdiu vedeckých diel matematika Peanosa . Už o tri roky na to napísal významné dielo v odbore matematiky: Princípy matematiky, v ktorom ďalej rozvíjal s pomocou svojho priateľa Dr. Alfreda Whiteheada Peanovu matematickú logiku. V r. 1910 bol vymenovaný docentom - prednášateľom na Trinity College. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol zástancom práva výhrady svedomia brancov, bol pokutovaný za leták, ktorý vydal a viedlo to aj v r.1916 k zrušeniu jeho miesta docenta na Trinity College. Dostal ponuku prednášať na Harvardskej univerzite, avšak odmietli u vystaviť pas. V r. 1918 bol odsúdený na šesť mesiacov väzenia pre pacifistický článok napísaný v Tribunáli. Dielo Úvod do matematickej filozofie napísal vo väzení (vyšlo v r. 1919). Nasledovalo dielo: Analýza mysle (1921) , ktoré sa stalo základom jeho prednášok v Londýne zorganizovaných za pomoci jeho priateľov.

V r. 1920 Russel navštívil krátko Rusko so zámerom študovať tam ústavné právo boľševizmu. V ten istý rok na jeseň odišiel do Číny, kde prednášal filozofiu na univerzite v Pekingu. Po návrate sa rozviedol v r. 1921 a oženil sa s Dorou Blackovou. Spolu s manželkou založili školu pre malé deti , ktorá fungovala až do roku 1931. So svojou druhou manželkou sa rozviedol v r.1935. a rok na to sa oženil s Helen Spence. Potom nasledovalo obdobie jeho činností v Spojených štátoch, kde pôsobil od r. 1938 na početných univerzitách. (Univerzita v Chicagu, potom v Los Angeles v Kalifornii, v New York City. ) V r. 1940 sa nevyhol problémom s pokusom zakázať jeho pôsobenie na univerzite v New York City, pre jeho uverejnené názory na sexuálnu morálku.(Uverejnené v knihe: Manželstvo a morálka). Po zrušení miesta v New York City podpísal zmluvu na prednášateľskú činnosť so základinou Barnesa v Merione, Pensylvánia, ale aj tam mu zrušili zmluvu v r. 1943.

Napriek týmto ustavičným prekážkam a príkoriam dožil sa aj uznania. V r. 1908 sa stal členom Kráľovskej Spoločnosti v Británii a bol opäť vymenovaný za člena Trinity College.. Bol vyznamenaný Kráľovskou spoločnosťou v r.1934 medailou Sylvestra a toho istého roku aj Morganovou medailou Londýnskej matematickej spoločnosti. Je nositeľom aj Radu za zásluhy, a Nobelova cena za literatúru mu bola udelená v r. 1950.

Jeho hlavné odbory vedeckých záujmov boli etika, epistemiológia, matematika, filozofia jazykov, filozofia vedy, náboženstvo (Poznámka: Epistemiológia je teória znalostí. Je to odbor filozofie, ktorý sa venuje podstate, metódam, obmedzeniam a platnosti vedomostí a VIERY) netreba však aj zabúdať na iné než vedecké odbory jeho záujmov, ktoré boli najmä: obhajoba sociálnych reforiem, pacifizmus, odpor proti jadrovým zbraniam, obhajoba voľného obchodu medzi národmi a protiimperializmus. Z hľadiska humanizmu možno ho pokladať za neochvejného šampióna humanitných myšlienok a slobodomyseľnosti V období rokov 1940 až 1950 často vystupoval v BBC s prednáškami filozofického charakteru V tomto období bol už Russel známy aj mimo akademické kruhy, bol autorom množstva článkov v magazínoch a novinách, často sa ho pýtali na jeho názory aj vo svetských veciach. Z jeho kníh bolo aj finančným úspechom dielo: Dejiny západnej filozofie, ktoré mu zabezpečili trvalý príjem

Politický aktivizmus

Týmito činnosťami boli poznamenané najmä roky 1950 - 1960. Vyznačovali sa agitáciou za odzbrojenie jadrových zbraní, vyjadroval svoj nesúhlas s inváziou Vietnamu americkými vojskami. Písal množstvo listov svetovým popredným politikom. Ako príklad možno uviesť r. 1962 počas kubánskej krízy  poslal telegramy Kennedymu, Chruščevovi, tajomníkovi OSN U Thantovi, britskému ministerskému predsedovi Macmillanovi, čo azda prispelo k vyriešeniu krízy a pred9deniu možnosti jadrovej vojny. Chruščev odpovedal mu dlhým listom. Znepokojený  pokrokmi v jadrovom zbrojení a iných vedeckých vynálezov založil v r. 1960 Svetovú akadémiu umenia a vedy spolu s Einsteinom, Oppenhaimerom, Rozblatom a inými vynikajúcimi svetovými vedcami. Zaujímal aj stanovisko ku komunizmu a socializmu. Pokladal vývoj udalostí v Rusku za "komunistický experiment". Navštívil Sovietsky zväz a stretol sa aj s Leninom. Vyústilo to však v kritický postoj uverejnený v knihe: Prax a teória boľševizmu. Angažoval sa v presadzovaní volebného práva žien, v otázkach sexuality vyprovokoval vlnu nesúhlasu svojou knihou Manželstvo a morálka (1929), v ktorej sa staval za " manželstvo na skúšku" alebo spolunažívanie bez sobáša, ako aj potrebu sexuálnej výchovy a prístup k antikoncepčným prostriedkom. V otázkach rasizmu zastával jednoznačne stanovisko rovnosti všetkých ľudských rás. Kritizoval programy eugeniky. Kritizoval americkú politiku, ktorá mala niekedy blízko ku genocíde. V r. 1963 dostal Cenu Jeruzalemu, ako spisovateľ angažovaný v obhajobe slobody jedinca v spoločnosti. V januári 1970 odsúdil Izrael za jeho agresiu na Strednom východe.

Filozofické dielo

Russel je uznávaný ako zakladateľ analytickej filozofie angažoval sa v britskom odklone od idealizmu a ako pokračovanie tohto zamerania aj v logickom pozitivizme - čo je odklon od metafyziky. Russel spolu s Moorom sa usilovali odstrániť z filozofie nesúvislé a nevýznamné tvrdenia, zdôrazňoval jasnosť a presnosť aj v detailoch vyjadrovania argumentov potrebných pre filozofické tézy. To všetko bola nadstavba na jeho odmietaní metafyziky. Jeho prínosy do rôznych odborov filozofie budú zaujímať skôr odborníkov, preto sa obmedzím na tomto mieste iba na ich vymenovanie. Boli to: Logika a filozofia matematiky, filozofia jazyka, logický atomizmus, filozofia vedy, epistomologia, etika, náboženstvo a teológia.

Nás ako humanistov zaujímajú predovšetkým jeho prínosy k etike, náboženstvu a teológii

 Russel napísal množstvo esejí o etických otázkach, ktoré nepokladal sám za súčasť filozofie. Bol pod vplyvom G. E. Moora a jeho diela Princípy etiky. Morálne skutky pokladal pôvodne za niečo objektívneho, pri ich uskutočňovaní má intuícia veľkú rolu. Neskôr sa priklonil skôr ku koncepcii Davida Huma, podľa ktorej etické správanie sa riadi subjektívnymi hodnotami. Pokladal etické úvahy za veľmi významný faktor pre komunikáciu medzi členmi spoločnosti. Z toho vyplynul aj jeho názor, že náboženstvo by sa malo podriadiť etickým hodnotám - nie však naopak.

Názory na náboženstvo a teológiu

Russel si udržal po celý život názor, že náboženstvo má blízko k povere, a že jeho nepriaznivé dopady prevažujú nad priaznivými. Zastával názor, že celý rad "ideológií" má spoločné črty s náboženstvom a že pokiaľ je to tak, brzdia rozvoj znalostí ľudstva, vyvolávajú strach, závislosť a nesú zodpovednosť za väčšinu vojen, útlaku a biedy, ktorá ovláda svet. Toto jednoznačne platí o náboženstvách a o "politických" ideológiách, kde sa prejavuje v rozličnej miere. Zaoberal sa aj jemnými rozdielmi medzi agnosticizmom a ateizmom, čo sa odrazilo v jeho prednáške v r. 1949 nazvanej: Som ateista alebo agnostik? Príznačné je v tomto pohľade na problém, že Russel aj tu uplatnil základný filozofický princíp, že NEMOŽNO DOKÁZAŤ neexistenciu vecí, ktoré nejestvujú. (Pozri v ďalšom: Russellova čajová šálka, alebo Nebeská čajová šálka) Vyjadril to takto:" Ako filozof, pokiaľ by som hovoril pred filozofickým poslucháčstvom, musel by som povedať, že som agnostik, pretože nejestvuje argument, ktorým by sa dalo dokázať, že Boh neexistuje. Avšak ak mám informovať bežného poslucháča, mal by som povedať, že som ateista., pretože ak raz neviem dokázať, že nie je [kresťanský)] Boh, musel by som aj dodať, že ROVNAKO neviem ani dokázať, že neexistujú bohovia , ktorých opisoval Homér. (prameň: Bertrand Russel: Collected Papers. Zväzok 11: str. 91)

Teológovia však často zneužívajú jeho prechodné obdobie pred ukončením štúdia keď Russel prijímal ontologický dôkaz Boha ako Hegel, vyvodzujúc z toho, že Russel - ako vyložený ateista uznával platnosť aspoň niektorého z argumentov o existencii Boha (Louis Pojman) ( poznámka: ARGUMENT podľa Sv. Anselma -ONTOLOGICKÝ argument Ontológia znamená SKÚMANIE či niečo existuje (alebo neexistuje). Sv Anselm (stredovek) v svojej knihe "Proslogion" vyjadril takýto argument: POJEM "Boh" jestvuje (v hlave ľudí) ako predstava BYTOSTI, s vlastnosťami neprekonateľne VEĽKÝMI. Všetko má svoj protiklad ( biele- protiklad čierne, teplé- protiklad: studené ) Preto aj POJEM BOH (v hlave ľudí) musí mať svoj protiklad. TENTO PROTIKLAD musí byť ešte väčší, než predstava (=POJEM v hlave ľudí) a PRETO Boh je reálny, existujúci.)

Bertrand Russel vyjadril v inom diele aj prečo nemožno prijať argument o " prvotnej príčine" (poznámka: ARGUMENT " prvej príčiny" Všetko má svoju príčinu, a všetko je výsledok predchádzajúcej príčiny. Niekde to muselo začať. Boh je teda prvou príčinou - je tvorcom a udržiavateľom vesmíru) Ak totiž niekto tvrdí, že prvá príčina všetkého je Boh, treba zachovať rovnakú zásadu a odpovedať na to kto stvoril toho boha.(Bertrand Russell, Autobiography of Bertrand Russell. 1, 1967)

Definitívne názory Bertranda Russela na náboženstvo možno nájsť v sérii jeho článkov: "Prečo nie som kresťan . a pokračovania: Iné eseje o náboženstve.." Tieto eseje je možno chápať ako všeobecne prijateľné krédo každého moderného humanistu. Sú napísané jasným zrozumiteľným slohom a opierajú sa o nezvratné argumenty.(Uverejnené v Zošity humanistov čís. 1 a 2 1998 - Vydavateľstvo R. Škoda, dostupné na internete: http://slovakia.humanists.net/russel_sl.htm)

Ďalším významným prínosom Russela, ktorý ocenia aj humanisti a iní logicky mysliaci ľudia je jeho humorne vyznievajúca téza o "Nebeskej čajovej šálke". Zdôvodňuje názor, že bremeno dôkazu o tom, že niečo NEEXISTUJE neleží na skeptikovi, ktorý o tom pochybuje, ale naopak na tom, kto tvrdí, že všetky náboženské vyhlásenia sú neotrasiteľné a prezentuje ich ako pravdivé. V článku s titulom: Existuje Boh? - napísanom, avšak neuverejnenom časopisom Illustrated magazine v r. 1952 Russel napísal: " keby som povedal, že medzi Zemou a Marsom je porcelánová čajová šálka otáčajúca sa okolo slnka, nikto by nebol schopný VYVRÁTIŤ moje tvrdenie, ani keby som doložil, že je tak malá, že ani najdokonalejší hvezdársky ďalekohľad ju nemôže zaznamenať. Keby som však pokračoval a povedal, že nakoľko moje tvrdenie NEMOŽNO vyvrátiť, ľudský rozum o tom nesmie zapochybovať tvrdil by som tým iba dokonalý nezmysel." Ďalej pokračuje Russel: "Keby však existencia tej čajovej šálky bola popísaná v starodávnych knihách, ktoré sa vyučujú ako svätá pravda v nedeľných školách, a tiež vštepovaná do mysle detí v školách, - každá pochybnosť o tom by sa pokladala za znak mojej výstrednosti., ba dokonca by sa mohlo uvažovať, že by som sa mal liečiť psychiatrom.

Napriek dôkazovej sile tohto argumentu sotva sa aj dnes nájde kňaz, ktorý by si pokladal za povinnosť DOKÁZAŤ všetko čo tvrdí a ohradzuje sa ak niekto pochybuje o jeho "svätých" NEDOKÁZANÝCH tvrdeniach.

 Russelov vplyv na filozofiu všeobecne

Vplyvy Russelove na filozofiu majú dopad najmä v anglofónnej časti sveta. Russel povýšil analýzu na prvoradú metódu filozofie. Priamy vplyv Russela v konkrétnych smeroch sa prejavil aj na celý rad iných moderných filozofov. Podrobnosti nám nedovoľuje nedostatok miesta rozvádzať, preto sa obmedzím iba na vymenovanie osobností:. Boli to: Ludwig Wittgenstein, A. J. Ayer, Rudolf Carnap, Alonzo Church, Kurt Gödel, David Kaplan, Saul Kripke, Karl Popper, W. V. Quine, John R. Searle. 

Russelova spisovateľská výkonnosť bola obdivuhodná. Vraví sa, že napísal denne 3000 slov, zväčša nevyžadujúcich veľa dodatočných opráv. Býva zvykom, že pri profile autora sa uvádza zoznam jeho diel a publikácií. V prípade Bertranda Russela to nebolo možné, pretože množstvo jeho napísaných prác nie je ešte ani zozbierané a nikto doteraz nedisponuje definitívnym zoznamom všetkých jeho publikácií.

Humanisti môžu byť právom hrdí na to, že osobnosti tohto kalibru sa otvorene hlásili k svetskému humanistickému presvedčeniu.

 Alexander Rehák

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

,