DOMOV

Zneužívanie detí kňazmi. Interview s Richardom Sipe

(Spracované podľa: http://www.aha.lu/index.php?option=com_content&view=article&id=129&Itemid=20)

"Utekaj čo len vládzeš od toho kňaza, chlapče!" (Alfred Hitchcock, chlapcovi, ktorý sa rozpráva s kňazom)

Dôležitá aktuálna téma roka 2010 bol celkom iste škandál so sexuálnym zneužívaním detí katolíckymi kňazmi. Ani Luxenburg neostal ušetrený od tohto škandálu. Verejnosť sa zaujímala najmä správami poskytovanými "horúcou linkou" , ktorú zriadila katolícka cirkev, pretože bola v súvislosti s tým procesom veľmi kritizovaná. Mnoho občanov sa pýta, či tých 100 prípadov odhalených podľa úradnej správy nepredstavujú iba vrchol ľadovca. Veľa diskusie sa zameriava na príčinu zneužívania detí. Je celibát problémom v katolíckej cirkvi? Má naozaj katolícka cirkev záujem na odhalení skutočného rozsahu škandálu? Aké je percento kňazov, ktoré sú pohlavne aktívni? Koľko z nich zneužíva pohlavne deti?

Aby sa odpovedalo na tieto a na niektoré súvisiace otázky, ktoré vznikli v dôsledku tohto škandálu, Luxemburská aliancia humanistov, ateistov a agnostikov ( v ďalšom skratka AHA) usporiadala interview s dobre známym expertom na zneužívanie detí kňazmi p. Richardom Sipe. Sipe bol sám po mnohé roky kňaz a preto pozná veľmi dobre katolícku cirkev ako bývalý člen jej hierarchie. Uverejnil mnohé štúdie a knihy na túto tému. Plné znenie tohto interview možno nájsť na stránke AHA (www.aha.lu), v anglickom a nemeckom preklade.

Interview s Richardom Sipe

Nasledujú odpovede na 21 otázok , ktoré mu dala AHA Lëtzebuerg (Luxembourg's Alliance of Humanists, Atheists and Agnostics).

AHA: Vaša osobná kariéra nebola celkom zvyčajná. Počnúc benediktínskym mníchom
až po dobre známeho experta na otázky pohlavného zneužívania detí katolíckymi kňazmi. Môžete nám povedať niečo o sebe?

Richard Sipe: Mám 78 rokov. Vstúpil som do benediktínskej školy pre mníchov v r.1946 keď som mal 13 rokov a postupne som sa stal mníchom, absolvoval som teologický seminár (v Ríme a Minnesote) a bol som vysvätený za kňaza v r. 1959. Po piatich rokoch strávených ako učiteľ na strednej škole a kňaz na farnosti ma požiadali, aby som sa zapojil do výcviku v odbore ako riešiť záležitosti duševného zdravia rímskokatolíckych kňazov a zbožných ľudí. (Ako vidieť cirkev si uvedomuje, že ich "viera" môže viesť až k duševným poruchám!) Ďalších šesť rokov som bol na týchto výcvikoch (Menningerova základina, Psychiatrický ústav v Kansase a Setone, Maryland), kde som sa sústredil na duševné choroby. Nemocnica v Setone bola centrum, ktoré bolo prednostne využívané pri uplatňovaní liečenia kňazov s duševnými poruchami už od roku 1923.Psychiatrický a psychologický štáb mal obrovské skúsenosti s psychickými a sexuálnymi úchylkami katolíckeho kléru. V r. 1960 som začal zbierať dáta o celibáte a sexuálnom správaní sa a praktikách kňazov, čo vyústilo napokon v etnologickú štúdiu zakončenú v r. 1985. Výsledky boli zverejnené v r. 1880. Definujú sa tam celibát a zaznamenané sú porušovania páchané kňazmi. V r. 1870. som podal žiadosť, aby som bol bol zbavený svojho rádového sľubu, vyhovelo sa mi, oženil som sa a začal prax ako psychoterapeut, držal som prednášky vo väčších katolíckych seminároch, katolíckých kolégiách a lekárskych školách.

AHA: Je sexuálne zneužívanie detí dospelými v katolíckej cirkvi nový alebo už starší problém?

Richard Sipe: Sexuálny styk dospelých s deťmi -- najmä krvismilstvo -- je už dávno známe. Historické záznamy už od počiatkov cirkvi uvádzajú pohlavné zneužívanie detí kňazmi. Najvýznamnejšie sú spisy sv. Petra Damiana o celibáte (1007-72), jeho list pápežovi Leo IX z r.1049 je jednoznačný popis zneužívania detí -- najmä chlapcov kňazmi . Pohlavné zneužitie neplnoletého chlapca alebo dievčaťa je dvojnásobný priestupok . Je to nedodržanie sľubu zachovať celibát a ničivé zneužitie právomoci jeho postavenia, Peter Damian to porovnal s "duchovným krvismilstvom" Ja som uverejnil s dvoma kolegami (Doyle & Wall) v r. 2006 sumár dejín zneužívania kňazmi pod nadpisom Sex, Priests and Secret Codes: The Catholic Church's 2000 Year Paper Trail of Sexual Abuse. (slovenský preklad: Sex, kňazi a tajné kódy:2000 ročné záznamy katolíckej cirkvi o pohlavnom zneužívaní.

AHA: Mohli by ste zosumarizovať vaše vedecké štúdie o sexuálnom zneužívaní detí a dospievajúcich? Aká je všeobecná situácia, aké percento kňazov sa dopúšťa týchto praktík?

Richard Sipe: V záveroch mojej štúdie o celibáte z r. 1985 som napísal, že v každom čase asi polovica kňazov hlásiacich sa k celibátu dodržiava sexuálnu zdržanlivosť (Je to číslo, ktoré Kardinál Jose Sanchez sekretár pre Kongregáciu kléru v Ríme v r. 1993 nespochybnil): Navyše dáta ukázali, že 6% kňazov sa pohlavne stýkalo s nezletilými. V r. 2004 štatistická štúdia z poverenia amerických biskupov a používajúca dokumenty z ich archívov prišla k záveru , že 6? percent kňazov bolo ohlásených, že zneužívali nedospelých. V súčasnosti 6,500 amerických kňazov bolo nahlásených ako zneužívajúcich previnilcov. Najprijateľnejší odhad o kňazoch dopúšťajúcich sa zneužívania v USA je niečo medzi 6 a 9 percent, pri čom mnohé diecézy zaznamenávajú 10 %. Arcidiecéza v Los Angeles má 11? % zneužívajúcich v radoch pôsobiacich kňazov.

AHA: Čo sú hlavné príčiny pre tak vysoký podiel katolíckych kňazov zneužívajúcich sexuálne maloletých?
Richard Sipe: Možno konštatovať s prijateľnou istotou, že je vyšší podiel rímskokatolíckych kňazov, ktorí pohlavne zneužívajú maloletých v porovnaní s kontrolnou skupinou (skupina laikov, nie kňazov rovnakého priemerného veku vzdelania a príjmu ). Mnoho príčin možno predpokladať ako zodpovedných za túto úchylku v skupine profesií, o ktorých si verejnosť myslí, že sú sexuálne zdržanliví - klerikálna kultúra je útočisko pre menej rozvinutých a psychosexuálne odchýlne rozvinutých ľudí.

a) Klerikálna kultúra vyžaduje úplnú celoživotnú abstinenciu a poslušnosť od každého človeka vysväteného za kňaza; b) celibát sa zaviedol ako prostriedok pre inštitucionálne ovládanie;c) povolanie (katolíckych) kňazov vylučuje ženy a takto vytvára spoločensky jednoliatu skupinu; d) výchova k celibátu je nedostatočná alebo celkom chýba v seminároch a náboženských domoch;e) celibát sa nedodržuje v praxi ani medzi nadriadenými -- biskupmi, rektormi, atď-- toto vyvoláva nesúlad medzi medzi doktrínou na papier a skutočnou praxou. To všetko vedie v ďalšom k vývoju atmosféry spoločensky chorej; f) klerikálna kultúra je príťažlivá , podporuje a chráni nevyzrálych mužov.

AHA: Chcete azda povedať, že je priamy vzťah medzi katolíckou vierou a týmito zločinmi?

Richard Sipe: Sú isté priame vzťahy medzi katolíckym učením a zločinmi zneužívania detí. Predovšetkým vedecky neodôvodnené a zdeformované učenie o ľudskom sexe a jeho povahe ako ho hlása Vatikán nie je zlučitelné s rozumom. Veľká časť kňazov a katolíckych laikov nemôže súhlasiť s morálnymi závermi cirkvi. Tvrdenie, že sexuálna aktivita mimo manželstva je smrtelný hriech je tak nerozumné ako by sme tvrdili, že sa slnko otáča okolo zeme.Je nesprávna myšlienka, že katolícka cirkev pozná a môže definovať vnútornú povahu sexu. Pred rokmi teológ na Univerzite St. Louis identifikoval "Spleť záležitostí, ktoré zatarasujú cestu agende katolíckej cirkvi a vzďalujú ju od vodcovstva pri tvorbe prijateľných činností. Všetky súvisia so sexualitou. Sú to prerušenie tehotenstva, antikoncepcia, masturbácia, predmanželský sex alebo sex po rozvode, homosexualita, umelé oplodnenie, požiadavka byť slobodným pre vysvätenie za kňaza, zákaz ženám vykonávať funkciu kňaza a uzavretie manželstva pre kňazov. " Všetky tieto body by sa mali otvoriť pre debatu a diskusiu. Odmietanie reality o ľudskej sexualite ponecháva katolíckych kňazov v neudržateľnej pozícii, pretože musia hlásať niečo podľa čoho nemôžu sami žiť, nemôžu v to veriť a obhajovať. Tento systém necháva klérus nezrelý a zranitelný. Z praktických dôvodov niektorí zo zranitelných a nezrelých klerikov majú sklon siahať k nerozumným zdrojom ukájania svojich sexuálnych túžob.Aj spoliehanie sa na spovedné tajomstvo, pokánie, ktorým sa odčiní a kryje hriech a zabezpečuje ľahké odpúšťanie oľahčujú, že sa tieto zločiny opakujú namiesto toho, aby sa uvažovalo o reformovaní.

AHA: Myslíte si, že počty zistených prípadov predstavujú skutočnosť, alebo že ide skôr o vrchol ľadovca?

Richard Sipe: Presné cifry zneužívania detí kňazmi nie sú známe.Naše skúsenosti v USA svedčia o tom, že sexuálne prečiny kňazov sú symptómom nefunkčného systému (myslí sa :cirkvi) Pre obete to je veľmi ťažké vystúpiť na verejnosti a obžalovať ich kňaza ako úchylného násilníka. Samotná štruktúra cirkvi je nesmierne odolná voči odhaľovaniu jej zločinov. Väčšina obetí znásilnenia kňazmi má priemerne 32 rokov v čase keď sú schopní zahlásiť zločin, ktorý utrpeli. Poznáme iba zlomok skutočných prípadov zneužitia katolíckymi kňazmi. V Európe sa iba teraz začína objavovať vrchol toho ľadovca. V Spojených štátoch nám to trvalo takmer tri dekády , kým sme zistili základné údaje, ako sme ich načrtli (6 -9%) . Zneužívanie a sexuálne aktivity vyšších kruhov hierarchie nebolo doteraz odhalené. Sexuálne aktivity biskupov a cirkevnej vrchnosti (v minulosti aj súčasnosti) sú najsilnejšou pohnútkou na zakrývanie týchto zločinov ich podriadených kňazov. Celkom iste sa aj títo sami dopúšťali zneužívania detí aje pravdepodobné, že by sa to odhalilo ak sa sieť utajovania roztrhne.

AHA: Do akej miery si myslíte, že je celibát príčinou týchto zločinov?

Richard Sipe: Niet pochyby, že vyžadovaný celibát je jedným z dôležitých prvkov vo fenoméne zneužívania maloletých katolíckymi kňazmi. Vytvára synergizmus (faktor spolupôsobenia) vo vnútri osobitej spoločnosti (= kléru), ktorý podporuje a odmeňuje ich psychosexuálnu nezrelosť. Emocionálna a spoločenská závislosť, preceňovanie súhlasu s dogmami, pocity oprávnenosti, uisťovanie nadriadenosti, arogancia pociťujúca plnú istotu a imunitu voči kritike alebo osobnej zodpovednosti za omyly, sú všetko skladobné kamene katolíckej klerikálnej kultúry.

AHA: Môžem dať tieto osobné otázky:Vy ste sám boli po mnohé roky mních. Bolo to pre vás ľahké žiť v celibáte? Je vôbec život v celibáte možný? Je celibát niečo prirodzené?

Richard Sipe: Náboženstvom vyžadovaný celibát možno dodržiavať a dodržuje ho 2 -10% kňazov, ktorí sa k nemu zaviazali. Ja, tak ako mnohí in, som si myslel, že ho je potrebné dodržiavať na dlhší čas. Štruktúra života, podpora verejnosti, uspokojujúca práca, pravidelné modlenie, kontemplácie -- čiže niektoré prvky pokračujúce aj v mojom manželskom živote -- mi uľahčovali celibát. V tom čase mi celibát vyhovoval a v mnohom som sa z neho poučil. Pre mňa poslušnosť bola o veľa väčší problém. Encyklika Humanae Vitae z r. 1968 bola intelektuálne neprijateľná.

Niektorí veľmi oddaní a zainteresovaní odborníci a nadšení muži a ženy dodržiavajú celibát v službe pre iných. Ganhi tu predstavuje výrazný príklad. No celibát nie je niečo prirodzené. . Cirkevné učenie to pripúšťa a nazýva celibát darom a láskavosťou. Ja poznám mnohých kňazov tvrdiacich, že celibát "nie je možný". Huxley nazýval celibát " najväčšia sexuálna perverzita".Moje stanovisko je jasné: celibát vo všetkých jeho aspektoch sa musí slobodne voliť a malo by sa o ňom otvorene diskutovať.

AHA: Podľa vášho názoru prečo katolícka cirkev naďalej vyžaduje celibát pre svoj klérus, napriek všetkým problémom a kritike?

Richard Sipe: Existuje dlhá a solídna tradícia celibátu v kresťanskej duchovnosti -- podobne ako v niektorých iných náboženstvách. Jediná biblická zmienka o tom je. že sv. Pavel hovoril o celibáte ako o veci osobnej voľby, nie ako o božom diktáte. Duchovná motivácia pre celibát existuje ako tradícia, avšak povinný celibát sa zakladá na snahe kontrolovať, Povinný celibát pre klérus nikdy dobre nefungoval. Monarchická štruktúra cirkvi skolabuje do istej miery ak sa odvolá požiadavka pre celibát. Cirkev (vrátane Vatikánu) má takmer nevyčerpateľnú zhovievavosť pre porušovanie celibátu, aby si uchovala svoju moc. Cena tej neústupčivosti sú kňazi, ktorí sa vzdajú svojej funkcie a škandály. Cirkev je ochotná zmieriť sa s touto cenou, ktorú musí platiť. Je to komplikovaný spoločenský problém. Celibát kňazov je určujúci bod, patrí do základnej zmluvy katolíckej cirkvi s jej členmi. Toto presvedčenie o potrebe sexuálnej čistoty dalo kléru jeho osobitú moc.

AHA: Niekedy vidno tendenciu spomenúť iba prípady sexuálneho zneužívania, zabúdajúc na to ako sa tieto priestupky kamuflovali - zatajovali. Dnes sa ukazuje. že mnoho z týchto sexuálnych zneužití sa mohlo odvrátiť, keby sa niečo bolo podniklo pri prvých správach. Ako sa na to vy pozeráte?

Richard Sipe: Niet pochyby, že korupcia v katolíckej cirkvi, ktorej výrazný prejav je zneužívanie detí siaha až do najvyšších kruhov cirkevných orgánov. Tomu napomáhajú tri základné okolnosti: sexuálne správanie sa najrôznejšieho typu tými najvyššími funkcionármi cirkvi vrátane Vatikánu, tolerovanie tohto správania sa na všetkých úrovniach cirkevných inštitúcií počnúc seminárami až po Vatikán a zatajovanie dokonca aj kriminálnych činností pod rúškou výhod cirkví a odpustenia. Cirkev spôsobila veľa škody nesčíselným počtom ľudí pre jej (arogantný a zámerný) spôsob činnosti a jej neschopnosť zasahovať akýmkoľvek účinným spôsobom, Dokumenty dokazujú a budú vždy opodstatňovať tvrdenie, že systémové operácie cirkvi na každom stupni sú zamerané na utajenie škandálov, na podporu finančných záujmov a na presadzovanie dobrej povesti cirkvi. Záujem zneužitých detí a iných zranitelných sa popri tom strácajú. Európa sa pokúša vymaniť sa z praktík katolíckeho sexuálneho systému prave tak ako to robíme my v Spojených štátoch od r.1985.

AHA: Má katolícka cirkev tradíciu v zatajovaní svojich úchyliek, najmä v oblasti sexuálneho zneužívania? Ak áno. prečo?

Richard Sipe: Historické dokumenty, archívy a štúdie poukazujú na dlhodobú tradíciu zatajovania a kľučkovania vo veciach sexuálnych prečinov kléru. Zachovanie dobrej povesti o čistote kňažstva bolo vitálne pre záujmy cirkevnej moci. Každý škandál podrýva kontrolu a dôverihodnosť. Bolo vždy prioritou Vatikánu vyhýbať sa škandálom, teda obvineniam, faktom a dojmom, ktoré by mohli naštrbiť reputáciu cirkvi a dať do rúk zbraň nepriateľom cirkvi už počnúc protestantskej reformácie.

AHA: Máte konkrétne dôkazy alebo informácie o tom, či súčasný pápež Ratzinger bol zapletený do škandálov so sexuálnym zneužívaním buď priamo alebo ich zamlčovaním?

Richard Sipe:. Čítal som správy v tlači, že pápež Benedikt XVI ako arcibiskup v Mníchove mlčal a nezasiahol keď jeden kňaz v bol vierohodne obvinený zo zneužívania dieťaťa. V podstate zatajil tento zločin. Keď bol prefektom Kongregácie o doktríne a viere (predtým nazývanej Úrad inkvizície) odmietol disciplinárne stíhať jedného amerického kňaza, ktorý vierohodne znásilnil 200 nemých detí ( "V záujme dobra cirkvi"). Tieto incidenty a dokumenty boli zverejnené svetovou tlačou. Žiaden z nás, ktorí v Spojených štátoch pracoval v oblasti kriminálnych prípadov zneužívanie detí kňazmi nevidel dokument podpísaný Ratzingerom dokazujúci , že vedel o zneužívaní detí kňazmi. No vo Vatikáne nie je nikto, kto by bol vedel viac o sexuálnom zneužívaní detí, než Ratzinger (terajší pápež Benedikt XVI).

AHA: Pápež Ratzinger v poslednom čase vyslovil akýsi druh ospravedlnenia za zneužívanie detí katolíckym klérom. Myslíte si, že je toto ospravedlnenie úprimné?

Richard Sipe: Pápež sa častejšie ospravedlnil vo veci zneužívania detí kňazmi, niekedy vyjadrené na verejnosti z kazateľne sv. Petra, inokedy na súkromných miestach v prítomnosti samotných obetí. Jeho komentáre sa stali v posledných rokoch viac emocinálne ladené, najmä po zverejnení týchto zločinov v Írsku a Nemecku, v Holandsku a Belgicku. Nemám dôvod domnievať sa, že sú tieto neúprimné. Avšak týmto posledným gestám chýba skutočné pochopenie, že príčina je systémovej povahy alebo náznak chystanej reformy.

AHA: V Luxembursku vytvorila katolícka cirkev "horúcu linku" pre obete zneužitia kňazmi. Akú kredibilitu má táto iniciatíva?

Richard Sipe: Vytvorenie "horúcej linky" na umožnenie hlásiť sexuálne zneužitia je bežná prax uplatnená akonáhle si ľudia uvedomia rozsah problému. Ja som sa zúčastňoval na práci s týmito horúcimi linkami v Spojených štátoch a v Anglicku (kde to bolo sponzorované obeťami). Horúce linky môžu byť účinné v otvorení problému a pomoci vystrašeným obetiam, aby vystúpili. Kľúčová podmienka riešenia je odhaľovanie prípadov, nie ich zamlčovanie, poukazovanie na vážnosť problému. Hlásenia týchto horúcich liniek z Nemecka,Rakúska, Belgicka a Holandska upútali pozornosť v poslednom čase na rozsah problému v ich oblastiach.

AHA: Čo je váš názor na silné vzťahy medzi štátom a cirkvou - aký je v Luxemburgu- v súvislosti s našimi nádejami, že úplne odhalíme rozsah problému?

Richard Sipe: Ľutujem, že som nikdy nenavštívil Luxemburg a nepoznám vzťahy štátu a cirkvi tam. Mám názor, že cirkev by nikdy nemala stáť nad nad platnými zákonmi, a že cirkev by mala podliehať trestnému stíhaniu rovnako ako každý občan.

AHA: Videli sme, že isté percento katolíckych kňazov sexuálne zneužíva deti počas ich pôsobenia. Či ostatní kňazi, teda tá väčšina, praktizujú celibát ako to často vyhlasuje katolícka cirkev? Môžete nám povedať niečo o vašich štúdiách týkajúcich sa sexuálnych praktík katolíckeho kléru?

Richard Sipe: Už som naznačoval niektoré výsledky svojej 25-ročnej štúdie celibáte a sexe medzi rímskokatolíckymi kňazmi v USA. Pretože sexuálny pud sa vyskytuje v rôznej intenzite a v závislosti na možnostiach, sexuálna abstinencia kňazov môže byť periodická . Asi 90% kňazov periodicky nerobia sex. V každom čase asi 50% kňazov sú sexuálne aktívni v rôznych formách správania sa. Masturbácia je vo všeobecnosti najčastejšia sexuálna aktivita kňazov a biskupov.Ale styky so ženami existujú buď buď ako "skúšanie" alebo opakujúce sa aféry, niekedy aj s jednou družkou. Aj sex kňazov s mužom buď občasný alebo "naskúšku" ako aj promiskuita boli zaznamenané v 30% amerických kňazov. (poznámka: Promiskuita sa tu myslí pohlavný styk so ženami i mužmi). Mnoho kňazov skúša uspokojiť svoju sexuálnu zvedavosť pornografiou; pre niektorých kňazov je internetový sex bohatý zdroj záujmu. Ale aj ine úchylné správania boli zaznamenané medzi kňazmi.

AHA: Tak ako vravíte asi tretina katolíckych kňazov praktizuje homosexuálne aktivity, čo je v silnom rozpore s oficiálnym stanoviskom cirkvi k homosexualite, teda k jej neschvaľovaniu. Aký je váš názor o tomto?

Richard Sipe: Opakované štúdie ukazujú, že asi 30% katolíckych kňazov je homosexuálne orientovaných. Informované pramene tvrdia, že to platí aj na biskupov V USA. Mnohí znalci spomedzi rešpektovaných kňazov tvrdia, že 50% ľudí v seminároch a prípravovniach novicov patí do tejto kategórie. Pretože orientácia v smere homosexuality medzi kňazmi je všeobecne známa, kňazské povolanie medzi laikmi sa pokladá za povolanie pre homosexuálov. To je ironické. Učenie katolíckej cirkvi o homosexualite je paradoxné. Medzi homosexuálnu populáciu možno rátať veľa svätých, pápežov a biskupov. Dokument Vatikánu z r. 1961 uvádza, že homosexuáli nemajú byť prijímaní do seminárov. V poslednom čase Rím vydal priamejšie inštrukcie o reštrikcii homosexuálov pre vysvätenie za kňaza. Súčasné stanovisko Vatikánu o homosexuáloch bolo vyjadrené vtedajším kardinálom Ratzingerom v r.1986: Homosexualia je orientácia zameraná na morálne zlo, teda samotný sklon musí sa posudzovať ako objektívna úchylka. Toto učenie sa nedá obhájiť rovnako ako s tým súvisiace nezrovnalosti medzi teóriu a skutočnosťou.

AHA: Ako sa pozeráte na stanovisko Katolíckej cirkvi vo vzťahu k teórii a praxi vo veciach sexu?

Richard Sipe: Cirkev je vo vzťahu k ľudskej sexualite zaostávajúcou organizáciou. Chápanie Vatikánu povahy ľudskej sexuality, jej vývoja a správania sa sú neadekvátne a nesprávne.. Dialóg a nové zhodnotenia by mohli priniesť posun podobný ako v otázke heliocentrickej debaty v 17-tom storočí.

AHA: O pohlavnom zneužívaní , ktorého sa dopúšťali katolícki kňazi sa už veľa hovorilo, vytvárali sa horúce linky pre obete (aj v Luxemburgu a Rakúsku) , robili sa oficiálne vyšetrovania, videli sme aj rezignácie alebo penzionovania, počuli sme aj istý druh ospravedlnenia od pápeža. Zlepšuje sa situácia?

Richard Sipe: Publicita a vedomie, že tu je problém sexuálnych prečinov kňazov a spôsob ako ho cirkevní funkcionári minimalizujú alebo zatajujú vyvolávajú reakcie a pokusy vyriešiť realitu tejto krízy. Hoci sa vynárajú dobré opatrenia, nesmieme sa seba samých klamať, mysliac si, že korene problému a nevyhnutné reformy započali. Ani jeden americký biskup nezdvihol ruku v záujem efektívneho objasnenia problému po celých 25 rokov. Všetky iniciatívy za zdolanie krízy vyšli od laických vedúcich a laických hnutí. Cirkev bola pri tom odmietavá a v defenzíve. Myslím, že sme sa dostali do obdobia reformovania cirkvi pripomínajúceho protestantskú reformáciu.. Frontová línia nie je medzi denomináciami alebo geografická - tá línia je medzi rozumom a strachom, Medzi zodpovednosťou a mo0000000cou kontrolovať

AHA: Ak je problém sexuálneho zneužívania detí katolíckymi kňazmi známy už od počiatkov katolíckej cirkvi -- ako ste na začiatku povedali -- vidíte reálnu šancu, že bude cirkev schopná zahasiť tento problém vo vnútri cirkvi?

Richard Sipe: Áno, nádej tu je, že sa dostaví pokrok v myslení a správaní sa. Cirkev je inštitúcia, ktorá sa vyvíja. Náboženstva sa musia vzmáhať, prispôsobovať sa , vyvíjať sa a zanikať. Vnútorný boj v tomto procese nebol nikdy ľahký, alebo bez strát a jaziev. Rozum a láskavosť sú večnými vodítkami. Rímskokatolícka cirkev je "ecclesia semper reformanda" (preklad do slovenčiny: cirkev, ktorá sa vždy dá reformovať). Ľudská sexualita je teraz v popredí nevyhnutných reforiem

AHA: Podľa vášho názoru, čo by sa malo zmeniť v postoji katolíckej cirkvi?

Richard Sipe: Myslím, že cirkev si musí uvedomiť každý aspekt ľudskej sexuality otvorene a čestne -- a začať dialóg namiesto proklamácií. Pravda je odpoveď. Každá cirkev ktorá nevie o sebe povedať pravdu nemá čo povedať

AHA: Ďakujem vám p. Richard Sipe za tento interview a mnoho šťastia pri vašej práci