DOMOV Profily neznabohov

Výsledky prieskumu nenábožensky orientovaných ľudí.



Luke W. Galen

(Luke Galen je docent psychológie na Štátnej univerzite v Grand

Valley , Allendale, Michigan.)

Prameň: http://www.secularhumanism.org

Závery tejto štúdie možno zhrnúť takto:

Vo vzťahu k nábožensky a cirkevne orientovanej skupine ľudí celej skúmanej populácie, nenábožensky orientovaní sa líšia po stránke demografickej (viac mužského pohlavia, viac vysokoškolsky vzdelaných, často nežijúci v manželstve ale iba v partnerskom vzťahu) ako aj črtami osobnosti (otvorenejší voči novým skúsenostiam, intelektuálne orientovaní, menej ochotní k nekritickému súhlasu). Hoci spokojnosť so životom a so spoločenskými vzťahmi prejavovali obe skupiny približne rovnako, nábožensky orientovaná skupina sa podieľala väčšou mierou v spoločenskej podpore, pravdepodobne zaobstarávanej (alebo vynútenej?-- pozn. prekladateľa) ich náboženskou organizáciou.

Medzi veľké počty skúmaných nenábožensky orientovaných patrili skupiny rôznorodej filozofickej orientácie: patrili sem také , čo sa sami označovali ako ateisti, agnostici, humanisti a duchovne orientovaní. Označenie "ateista" sa zdá byť čoraz častejšie medzi mladými rešpondentami, čo nasvedčuje tomu, že medzi nenábožensky orientovanými mladými ľuďmi je väčšie odvaha pripisovať si primerané pomenovanie životnej orientácie než v skupinách starších ľudí.

Napokon táto štúdia sa odlišuje od mnohých iných, ktoré dávajú do jednej spoločnej skupiny všetkých čo sú jednoznačne presvedčení o svojej neviere s tými, čo sú nie celkom presvedčení a teda azda aj stále nábožensky mysliaci. Preto táto štúdia dovoľuje odhadnúť stupeň neviery, čo odhaľuje zaujímavé výsledky.

Presvedčení ateisti boli emocionálne väčšmi prispôsobení, než tí "nie celkom presvedčení". Táto posledná skupina("nie celkom presvedčení") vykazuje vlastnosť dávať zvýšený dôraz na prijímanie názorov iných a veriť v to čo vravia iní (dôverčivosť -- menší stupeň skepticizmu)

Štúdia tiež dokázala, že všeobecne prijímaný názor, že zvýšená nábožnosť vedie k väčšiemu pocitu šťastia a spokojnosti je prehnané zjednodušenie..

Mnohí z nenábožných -- najmä tí, čo sú nejako zaangažovaní v hnutiach propagujúcich hlbšie formy neviery sú rovnako dobre prispôsobení, šťastní a spokojní ako hlboko nábožní ľudia. Naproti tomu ľudia nerozhodnutí vo svojej náboženskej viere vykazujú častejšie prejavy úzkosti. Treba tu vykonať ešte ďalší prieskum, napríklad pokiaľ ide o faktory prispievajúce k odchylkám v skupine ľudí vychovaných v náboženskom kontexte a ktorí ostanú nábožní v porovnaní s tými, čo sa zmenia na nenábožných.

Tí, čo majú otvorenejšiu povahu k vlastným zážitkom a skúsenostiam ako aj nižší stupeň pohotovosti súhlasiť s názormi iných -- nie sú azda spokojní s "tradíciami" a preto hľadajú poznatky a dôvody posilujúce ich nenáboženské presvedčenie.

Takýto menší sklon k viere v názory iných môže viesť k utvrdeniu neviery aj v spoločenstvách so sklonom k odmietaniu nevercov. Takéto neveriace osobnosti sa usilujú viac o vlastný rozvoj vo vzdelanosti a spoločenskom postavení, čo opäť prináša vyšší stupeň skepticizmu a posilnenie ich neviery.

Tieto rozmanité cesty k neviere sa postupne stanú čo raz viac dôležitými paralelne s tým ako kontingent neveriacich narastá v našej populácii.