Niet pochybností o tom ,
že história kresťanského
fundamentalizmu a terorizmu je najbohatšia práve v Európe. Patria sem
krvavé udalosti kresťanskej histórie ako prenasledovanie pohanov a ničenie
ich chrámov (Svätyňa Eskulápa v Egejsku, Afroditin chrám v Golgate Aphaka v
Lebanóne, Heliopolis. Kresťanskí kňazi ako Marek z Aphaky alebo Cyril z
Heliopolisu boli povestní ako „ničitelia chrámov“.) Na „pohanské“ bohoslužby bol od r.356 rozsudok
smrti. Kresťanský cisár Theodosius (408-450) dokonca deti nechal
popraviť zato, že sa hrali s pozostatkami „pohanských“ sôch.
Potom nasledovali Cisár Karol
Veľký (Charlemagne) v r. 782 nechal zoťať 4500 Sasov, ktorí neboli ochotní
prijať kresťanstvo. Sedliaci zo Stedingu – blízko mesta Altenesch
(Nemecko), ktorí nemohli zaplatiť zničujúce cirkevné dane boli povraždení
dňa 27.5.1234.vrátane žien a detí (počet: 5-11 tisíc) Bitka pri Belehrade
r 1456: 80.000 Turkov pobitých. Poľsko v pätnástom storočí:1019 kostolov
zbúraných a 17,987 dedín zrovnaných zo zemou kresťanskými rytiermi (počet
obetí neznámy).
V Írsku v 16-17 storočí
anglickí vojaci „pacifikovali“ a „civilizovali“ IRSKO,
kde žili iba galícijskí „divosi. Írovia“--čiže „nerozumné
zvery bez vedomosti o Bohu alebo o dobrých mravoch.“ Jeden zo zvlášť
úspešných vojakov Humprey Gilbert nariadil , „aby
hlavy tých čo boli zabití sa uťali a položili vedľa cesty.
Ďalej
boli na rade križiacke výpravy, honby na kacírov (Albigénci,
ktorí sa sami považovali za dobrých kresťanov , avšak neboli ochotní slepo
poslúchať pápežské edikty a platiť dane Rímu sa stali obeťami , a na
pokyn pápeža Innocenta III boli masovo vyvražďovaní V Beziers -dnešné
Francúzsko - boli všetci občania vyvraždení vrátane tých katolíkov, ktorí
nechceli zradiť svojich albigenských priateľov Ďalšie mestá nasledovali.
po celých 20 rokov vojny pokiaľ takmer všetci Katharci ( asi polovica obyvateľov
krajiny Languedoc, - terajšieho južného Francúzska) neboli celkom vyhubení.
.
Keď toto ťaženie končilo
(1229) bola založená INKVIZÍCIA v 1232, aby inkvizítori pátrali a
vyhubili prežívajúcich a ukrývajúcich sa „kacírov„. (
inkvizícii padli za obeť nesčíselné počty nevinných, ktorých mučením
donútili priznať sa k veciam, ktoré nikdy neurobili a potom ich upálili a
ich majetky skonfiškovali.) Rovnaký osud postihoval “ bosorky”
stíhané podľa osobitného cirkevného návodu „ Kladivo na
bosorky„ Klasickým príkladom terorizmu bol azda vo Francúzsku asi 20,000 Hugenotov bolo povraždených na rozkaz pápeža
Pia V počas Bartolomejskej noci . A
takto to pokračovalo až do dvadsiateho storočia poznačeného katolíckymi
vyhladzovacími tábormi v druhej svetovej vojne v r.1942-1943 v Chorvátsku horormi vo Vietname
a masakrami v Rwande.
K moderným prejavom
kresťanského fundamentalizmu a terorizmu patria etnické čistky v bývalej
Juhoslávii a najmä občianska vojna v Severnom Írsku, ktoré sú v tak
živej pamäti, že ich netreba bližšie rozvádzať.
Kľúčových hercov predstavujúcich katolicizmus v EU možno zadeliť do dvoch kategórií: Vatikánska byrokracia a katolícke laickú skupiny vrátane laických organizácií a katolíckych poslancov.
Viaceré oddelenia vo vatikánskej byrokracií hrajú kľúčovú úlohu v jeho úsilí ovplyvňovať EU: Pontifikálna Rada pre Rodinu, Pontifikálna Rada pre Laikov, Pontifikálna Rada pre Pastorálnu Pomoc Pracovníkom Zdravotníckej Starostlivosti, a Pontifikálna Akadémia pre Život – čo je „think-tank“ (=myšlienková základňa) o veciach súvisiacich s ľudskou reprodukciou. Iné oddelenia hrajú však tiež významnú rolu , vrátane Pontifikálna Rada cor unium, Pontifikálna Rada pre podporu Kresťanskej Jednoty a Pontifikálna Rada pre Spravodlivosť a Mier. Čo sú vlastne tieto útvary, kto sú v nich kľúčoví herci, a ako pôsobia?
Pontifikálna
Rada pre Rodinu bola vytvorená pápežom Jánom Pavlom II v r.1981 a zverená
Kardinálovi Alfonso López Trujillo-vi: López Trujillo je kolegom pápežovým, ktorý
navštevoval schôdze Opus Dei s ním v Ríme v r. 1974 ,aby
diskutovali o stratégiách pre boj proti komunizmu
proti teológii oslobodenia .Pápež si vysoko oceňoval konzervatívne
postoje López Trujillo a akcie
, ktoré tento podnikal proti liberálnym teologickým javom v Latinskej
Amerike.
Pontifikálna Rada pre Laikov bola zriadená v r. 1967 pápežom Pavlom VI, aby koordinovala aktivity veriacich laikov Táto organizácia je pre Vatikán dôležitá, pretože zohráva kľúčovú úlohu pri tlakoch na rozhodovanie politikov, odborníkov a aktivistov v demokratických štátoch
Pontifikálna Rada pre Pastoračnú Pomoc Pracovníkom Zdravotnej Starostlivosti bola vytvorená r.1985 pápežom Jánom Pavlom II. Táto rada propaguje pápežovo učenie o ľudskom utpení a zdraví. Monitoruje tiež vedecký pokrok v oblasti lekárstva. Jej hlavným záujmom je koordinovanie dozor, výchova a mobilizovanie katolíckych pracovníkov v medicíne a v paramedikálnych povolaniach k tomu, aby prísne dodržiavali a propagovali oficiálne Vatikánske učenie o zdraví a utrpení.
Pápež
Ján Pavol II vytvoril Pontifikálnu Akadémiu pre Život ako súčasť vatikánskej
stratégie pre Medzinárodný Rok Rodiny vr. 1994, krátko pred smrťou pápežovho
dôverného priateľa Jérôme Lejeune, francúzskeho genetika, ktorý objavil
príčinu Downovho syndrómu (mongolizmu). Lejeune , zápalistý katolík proti
slobodnej voľbe sa stal prvým
prezidentom . Celá jeho rodina je nejakým spôsobom zaangažovaná v nejakej
funkcii vatikánskej stratégie pre mravný poriadok a úseku proti
slobodnej voľbe. Po Lejeunovej smrti Dr. Juan de Dios Vial Correa bol ustanovený
za prezidenta Akadémie. Pomáha mu biskup Elio Sgreccia, emeritný tajomník
Pontifikálnej Rady pre Rodinu. Pápež
ustanovuje 70 členov , aby predstavovali rôzne oblasti biomedicíny, ako aj iné
okruhy majúce vzťah k biotechnológii a eutanázii.
Pre maximalizáciu svojho vplyvu v EU sa musí Vatikán opierať aj o inú skupinu ľudí okrem svojich vlastných zamestnancov : o laických katolíkov, často združených v polo- oficiálnych organizáciách. Títo laickí katolíci sa obyčajne združujú v organizáciách so špecifickým náboženským cieľom súvisiacim so zámermi Vatikánu. Sú aj laické katolícke združenia zaoberajúce sa poskytovaním služieb, najmä v zdravotníckej starostlivosti, výchove a v oblastiach rozvoja
Niektoré členské štáty EU majú koordinačný útvar s katolíckymi laickými organizáciami. Európske Fórum Národných Laických Komisií združuje všetky národné laické organizácie v Európe. Avšak európski politici sa doteraz nezúčastňujú v širšej miere v agende národných laických komisií; Zaangažovanie EU v záležitostiach sexuálneho a reprodukčného zdravia je príliš nové na to, aby upútalo pozornosť niektorých organizácií pracujúcich na iných tematikách
Napriek tomu , počnúc r. 2000 Komisia Európskych Biskupov nabáda k nadnárodnej spolupráci o týchto veciach. Ústredná Rada Nemeckých Katolíkov , najmocnejšia organizácia katolíkov v Európe a Semaines Sociales de France, organizácia, ktorej predsedal Michel Camdessus bývalý generálny sekretár Medzinárodného Menového Fondu už zorganizovali viaceré schôdze a vydali vyhlásenia o európskej integrácii .
V posledných
päťdesiatich rokov sa objavil celkom iný typ laických katolíckych organizácií
v Európe. Najvýznamnejšími príkladmi sú Neokatechumálna cesta
(Neocatechumenal
Way), Charizmatická obnova (CharismaticRenewal), Opus
Dei, Focolore , a Comunione e Liberazione
Nové náboženské kongregácie ako Spoločenstvo S. Jána, a Kristova Légia sú blízke týmto laickým organizáciám v ich viere a metodológii. Čo majú všetky tieto hnutia spoločné je zmes moderných spôsobov komunikácie, lobovacích techník a neokonzervatívna alebo fundamentalistická morálka a politické presvedčenie. Výsledok je extrémne tradičná náplň, ktorá sa šíri internetom, a pred- osvietenecké názory , ktoré sa propagujú na pop koncertoch.[
Katolícki poslanci sú významnou zložkou katolíckych laikov, avšak nepredstavujú v žiadnom prípade cieľavedomú skupinu s presne stanovenou praxou v otázkach sexuálnych a reprodukčných práv. Významný počet členov skupiny Európskej Ľudovej Strany (EPP-ED), zoskupenia Kresťanských demokratov a iných konzervatívnych strán, sú katolíci, avšak katolíci sú členmi aj iných strán. Preto je oprávnené povedať, že ich názory na veci sexuálnych a reprodukčných práv sú odlišné, rovnako ako sú odlišné aj u poslancov- nekatolíkov. Stanoviská politických činiteľov k reprodukčným právam závisia skôr na príslušnosti k politickej strane, než k náboženskému spoločenstvu. Súčasne však prebieha intenzívne lobovanie v úradovniach EU , aby sa zabezpečilo , že katolícki poslanci sympatizujúci s stanoviskami cirkvi prispôsobia svoje názory ku katolíckej doktríne. Niektorí veľmi oddaní katolícki poslanci ako Dana Scallon z Írska usmerňujú celý svoj štáb na tento cieľ . ( citované z “Zachovať si moc a výhody -- Agenda Vatikánu v Európskej Únii
Originál:
Preserving
Power and Privilege-- The Vatican's
Agenda in the European Union
©
Catholics for a Free Choice, Washington, DC, 2003.)
Z povedaného vidieť, že tlaky na nahradenie demokracie a rovnosti všetkých občanov náboženským fundamentalizmom v Európe ale aj na celom svete narastajú a ich realizácia môže znamenať návrat do minulosti so všetkými jeho vážnymi dopadmi. Je povinnosťou každého občana, či už veriaceho alebo akéhokoľvek iného presvedčenia zabrániť tomu procesu, ktorý môže ohroziť celú ľudskú civilizáciu.