Domov

 Hans Christian Andersen (1805-1875), známy dánsky spisovateľ rozprávok  pre deti napísal utešenú rozprávku „Cisárove nové šaty“

 (http://rozpravky.wz.cz/rozpravky/index.php?text=cisarove_nove_saty)

Prinášame ju v skrátenej forme:

 

Pred dávnymi rokmi žil cisár, ktorý mal tak nesmierne rád pekné, nové šaty, že všetky peniaze vydával na parádu…. Každú hodinu mal iný odev, a ak sa obyčajne hovorí o kráľovi, že zasadá v rade, tak tu sa vždycky vravelo: "Cisár je v obliekárni!"

Vo veľkom meste, kde cisár býval, žilo sa veselo, každý deň prichádzalo veľa cudzincov.

Raz sem prišli dvaja šaľbiari, vydávali sa za tkáčov a vraveli, že vedia utkať najkrajšiu látku, akú si len možno predstaviť. Táto látka bude mať nielen neobyčajné farby a vzorku, ale šaty z nej budú mať takú podivuhodnú vlastnosť, že budú neviditeľné pre každého, kto nie je súci pre svoj úrad alebo kto je nevýslovne hlúpy.

'To by ale boli znamenité šaty,' pomyslel si cisár…a hneď vyplatil šaľbiarom hŕbu peňazí, aby sa mohli pustiť do práce.

Hneď si aj postavili svoje krosná, tvárili sa, akoby pracovali, ale na vretenách nemali vôbec nič. … 'Pošlem ku tkáčom svojho starého, poctivého ministra!' pomyslel si cisár. 'On najlepšie posúdi, ako látka vyzerá, lebo má rozum a nikto nezastáva lepšie svoj úrad ako on!'

Šiel teda starý dobrý minister do sály, kde dvaja šaľbiari pracovali na prázdnych krosnách. 'Bože na nebi!' pomyslel si starý minister a div si oči nevyočil, 'veď ja nič nevidím!' Ale nahlas nič nepovedal….

Teraz žiadali podvodníci ďalšie peniaze a nový hodváb i zlato, čo potrebovali na tkanie. Všetko vopchali do vlastných vreciek, na krosná nedali ani vlákenko, ale ako predtým i teraz tkali na prázdnych krosnách.

Čoskoro poslal cisár iného poctivého úradníka pozrieť, ako tkáči pokračujú …"No, nie je to pekná látka?" vraveli šaľbiari, vysvetľovali mu a ukazovali na nádhernú vzorku, ktorá vôbec nejestvovala.

'Hlúpy predsa nie som!' pomyslel si dvoran, 'že by som teda nebol súci pre svoj úrad? To je ale smiešne! No jednako, nik to nesmie spozorovať.' Potom pochválil látku, ktorú nevidel, Všetci ľudia v meste rozprávali o nádhernej látke.

Teraz i sám cisár chcel vidieť látku.

'Čože je to!' pomyslel si cisár, 'ja nič nevidím! To je strašné, som vari hlúpy? Alebo azda nie som súci cisár? To by bolo to najstrašnejšie, čoho som sa mohol dožiť!' - "Ó, látka je pekná!" povedal teda cisár. Cisár dal každému šaľbiarovi rytiersky kríž do gombíkovej dierky a titul cisárskeho tkáča.

Pred procesiou celú noc sedeli šaľbiari pri práci…. Tvárili sa, akoby vyberali látku z krosien, strihali vo vzduchu veľkými nožnicami, šili ihlou bez cverny a napokon povedali: "Prosím, šaty sú už hotové!"

Sám cisár ta zašiel so svojimi urodzenými gavaliermi a obaja šaľbiari zdvihli ruky do výšky, akoby v nich niečo držali a povedali: "Hľa, to sú nohavice! a tuto košeľa! tu zasa plášť!" a tak pokračovali. "Sú ľahké ani pavučinka! Človek by sa temer nazdal, že nemá nič na tele, ale v tom je práve čaro týchto šiat!"

"Vaše cisárske veličenstvo, ráčte si teraz najmilostivejšie vyzliecť šaty!" povedali šaľbiari. "Potom vám oblečieme nové, tuto, pred týmto veľkým zrkadlom!"

Cisár sa vyzliekol a šaľbiari sa tvárili, akoby mu po kúsku obliekali nové šaty, ktoré mu ušili; … "Ach, či sú len krásne! Ako znamenite pristanú!" vraveli všetci. "Tá vzorka! Tie farby! Je to drahocenný odev!"….

A tak šiel cisár v sprievode pod nádhernými nebesami a všetci ľudia na ulici a v oblokoch vraveli: "Ach, aké nádherné šaty má cisár! Akú čarokrásnu vlečku na rúchu! Ach, či mu len pristane!" Nikto sa nechcel prezradiť, že nič nevidí, lebo by nebol súci pre svoj úrad, alebo by bol nevýslovne hlúpy. V nijakých šatách nemal cisár taký úspech.

"Ale veď je nahý!" povedalo ktorési dieťa. "Bože na nebi, čujte ten nevinný hlas!" povedal otec. A ľudia si šepkali, čo povedalo dieťa.

"Veď je nahý, malé dieťa to povedalo, nahý je!"

"Nahý je!" volal nakoniec všetok ľud. Tu cisára zamrazilo, lebo sa nazdal, že majú

 pravdu, …

Túto rozprávku možno využiť ako PODOBENSTVO so šírením náboženského svetonázoru po celom svete..

Kňazi vymysleli, že kto nevidí tie nádherné šaty ich NEBESKÉHO CISÁRA nie je súci pre svoj úrad alebo je nevýslovne hlúpy. Túto predstavu sa im podarilo tak rozšíriť, že jej väčšina ľudstva verí – alebo predstiera, že verí, hoci tie čarokrásne šaty nevidia.  Dary plynúce z toho, pravda, plynú do vrecka šíriteľov tých krásnych šiat nebeského cisára.

Iba málo je ľudí, ktorí ako to nevinné dieťa veria svojim vlastným očiam a rozumu. Títo prehlasujú, že nie len tie krásne šaty neexistujú – sú vymyslené, ale aj postava cisára oblečená do tých čarokrásnych šiat je vymyslená a rozplýva sa vo fantázii  šíriteľov tejto rozprávky -- a tých, ktorí sa boja, že ich budú pokladať za hlúpych a neschopných k ničomu - ak k tomu nebudú pritakávať.