DOMOV

 

Predhovor

V tomto príspevku konfrontujeme dva pohľady na dejiny Slovenska -- najmä po Zamatovej revolúcii. Prvá časť sa týka hodnotenia ako ho vidí Svetová rada cirkví-- teda výslovne náboženská organizácia -- v druhej časti prinášame pohľad ako to vidí francúzsky humanista - sekularista Claude Singer, funkcionár francúzskych humanistov.

Cirkev na Slovensku

(Prameň: World Council of Churches

http://www.oikoumene.org/en/resources/documents/wcc-programmes/justice-diakonia-and-responsibility-for-creation/ecumenical-solidarity/country-profile-slovakia.html)

Poueenie: Stránku Profil cirkvi a krajiny("Church & country profiles")vytvorila Svetová rada cirkví (World Council of Churches) pre viaceré krajiny . Tieto profily by mali slúžiť ako všeobecná informácia a nepredstavuje oficiálne stanoviská Svetovej rady cirkví. Svetová rada cirkví sa usiluje o presné informácie, ale nemôže brať zodpovednosť za prípadné omyly alebo časom zmenené dáta.

Úvod

Svetová rada cirkví (SRC) už dávno sa zaoberá postavením cirkví na Slovensku a predtým v Československu. Svetová rada cirkví (SRC) spolupracuje so svojimi členskými cirkvami v každej krajine a tiež s Ekumenickou radou cirkví na Slovensku (Ecumenical Council of Churches in the Slovak Republic (ECCSR).Svetová rada cirkví (SRC) vytvorila program Stretnutí okolo okrúhleho stola v r. 1996, v ktorom sa zúčastňujú všetci členovia Rady (spolu 11) Tento náčrt profilu krajiny Slovensko vykresľuje život cirkví a vzťahy medzi cirkvami a štátom ako aj sumarizuje zapojenie Svetovej rady cirkví (SRC)

Celkový profil a história,

Slovensko je nový štát obývaný staršími národnostnými skupinami.Väčšina z 5.3 miliónov obyvateľov Slovenskej republiky sú Slováci (86%).. Maďari sú najväčšia etnická menšina (11%) a sústreďujú sa v južných a východných oblastiach krajiny. Slovensko má proporcionálne najvyššiu populáciu Rómov v oblasti, odhadovanú na približne 500,000 ľudí. Iné etnické skupiny pozostávajú z Čechov, Rusínov, Nemcov a Poliakov. Posledná, často neregistrovaná imigrácia pochádza z chudobnejších európskych krajín ako Rusko, Ukrajina, Srbsko, a Bulharsko. Títo sa koncentrujú vo väčších mestách. Kresťanstvo sa vnieslo do tohto kraju v jeho východnej forme v 9. storočí slovanskými misionármi Svätým Cyrilom a Metodom. Od 11 do včasného 20 storočia bolo Slovensko pod maďarskou vládou a stalo sa prevažne katolíckym územím. Slovenské národné obrodenie začalo v 19 storočí a robili ho intelektuáli, ktorí chceli oživiť slovenský jazyk a kultúru. Utvorenie Československej republiky v r. 1918 po prvej svetovej vojne uspokojila aspirácie Čechov a Slovákov na nezávislosť od Habsburgskej ríše. Dňa 17.novembra, 1989 séria verejných protestov viedla v Československu k pádu komunistického režimu. V r. 1992 rokovania o novej federálnej ústave rozhodli o slovenskej autonómii a v druhej polovici 1992 sa dosiahla dohoda o mierovom rozdelení Československa na Českú republiku a Slovenskú republiku. Sociálne ekonomická situácia na Slovensku ostáva povážlivá, hoci je v celku lepšia než u východných susedov Slovenska. Po dôležitých parlamentných voľbách v r. 2002, v ktorých boli porazené nacionalistické strany, Slovensko bolo prijaté ako kandidát pre NATO aj EU, ktoré budú mať podstatný vplyv na budúci rozvoj krajiny. Podľa Caritas Europa nezamestnanosť vyvolaná ďalekosiahlymi štrukturálnymi reformami vážne brzdí ekonomický rozvoj krajiny. Cifry nezamestnanosti dosahujú v národnom meradle viac než 20% a v niektorých oblastiach prekračujú 30%. Preto najviac ohrozená skupina sú dlhodobo nezamestnaní občania, Rómovia, rodiny s jedným rodičom, deti a veľké rodiny sú ďalšie zraniteľné kategórie. U Rómov je priemerná životná expectancia o 15 rokov menšia ako u ostatných Slovákov, vzhľadom na nižšiu úroveň zdravotníckej a sociálnej starostlivosti v tejto skupine. Systém vzdelávania predstavuje ďalšiu slabinu. Je to azda závislé aj na ťažkostiach v ekonomike. Výchova je neprimeraná pre potreby priemyselnej a informačnej spoločnosti, čo vice versa zhoršuje nezamestnanosť mladých, chudobu a zločinnosť.

Cirkvi a náboženské vzťahy.

Podľa sčítania ľudu v r. 2001, počty ľudí hlásiacich sa k náboženstvu na Slovensku vzrástli zo 72% v r. 1991 na 84% v r. 2002. Tento vzrast je čiastočne zapríčinený istou váhavosťou niektorých náboženských skupín v r. 1991 priznať svoje náboženstvo a čiastočne aj v dôsledku misionárskej aktivity cirkví na Slovensku, Dominantná komunita sú rímsko-katolíci s 68.9% Slovákov z celkového počtu 5.3 miliónov. Členské cirkvi Ekumenickej rady v Slovenskej republike (ECCSR) majú za sebou spolu asi 10% populácie: Luteránska cirkev augsburského vyznania je najväčšia menšinová cirkev s 6.-9% populácie nasledovaná Gréckokatolíkmi (4.1%), Reformovanou kresťanskou cirkvou (2%) a Ortodoxnou cirkvou (iba niečo pod 1%): Sú aj niektoré neregistrované náboženské skupiny pozostávajúce z nových náboženských hnutí a sekt ( Poznámka prekladateľa: nespomína sa na tomto mieste skupina bez vyznania, ktorá predstavovala oficiálne 12,96 teda o 181757 viac, čo je prírastok o 3,19%- v skutočnosti však o veľa viac) Existuje aj korelácia medzi náboženskou príslušnosťou a etnicitou. Najviac Reformovaných kresťanov je medzi Maďarmi a najviac Ortodoxov medzi Rusínmi alebo ukrajinskými prisťahovalcami. Najväčší konflikt medzi cirkvami po r. 1991 sa týkal majetkových nárokov Ortodoxnej cirkvi a Gréckokatolíckej cirkvi. Bolo to vyriešené tým, že pre Ortodoxnú cirkev sa vystavalo viac než 100 nových kostolov za podpory zo subvencií štátu.( Poznámka prekladateľa:Tu je jedna nepresnosť alebo neúplnosť- zo štátnych subvencií po 17.novembri 1989 sa postavilo na Slovensku asi 1000 nových kostolov pre náboženstvá rôznych denominácií)

Vzťahy štátu a cirkví

Vzťahy štátu a cirkví sú na Slovensku vo všeobecnosti pozitívne a zosilnili sa v posledkom čase, podľa názorov vedúcich cirkví. Cirkevný odbor na ministerstve kultúry dozerá nad vzťahmi medzi štátom a cirkvou. Cirkevný odbor riadi štátne subvencie pre registrované náboženské spoločenstvá. Nemá právo vmešovať sa do vnútorných záležitostí týchto spoločenstiev.Ministerstvo tiež riadi kultúrny fond, z ktorého sa hradia medzi iným aj opravy historických náboženských stavieb. Ekumenická rada finančne podporovaná štátom zaobstaráva dialóg a reprezentuje náboženské spoločenstvá v ňom. Podľa zisťovania verejnej mienky cirkvi patria medzi tie najdôveryhodnejšie inštitúcie v krajine. Posledné voľby potvrdili opodstatnenie výlučne kresťanských politických strán a ich vedúcich vo vláde. V r. 2000 vláda podpísala medzinárodnú zmluvu s Vatikánom na riadenie svojich vzťahov s rímskokatolíckou cirkvou . Táto zmluva dáva podstatné výhody väčšinovej cirkvi ostatné cirkvi sa tomu neprotivia. V apríli 2002 vláda podpísala spoločnú dohodu s ostatnými registrovanými cirkvami, aby tým im zaistila rovnaký štatút ako majú rímskokatolíci. Tento štátny dohovor možno chápať ako uznanie, štatút a podporu cirkvám a Ekumenickej rade cirkví na Slovensku (ECCSR). Štátna podpora sa tiež zosilnila pre cirkevné školy. Je zaujímavé, že podľa článku 4 "Ministerstvo zahraničia SR má ustanoviť diolomatického zamestnanca v medzinárodných organizáciách v Ženeve., aby tento posilnil spoluprácu registrovaných cirkví s medzinárodnými organizáciami." Je však stále akási neistota týkajúca sa budúceho financovania kňazov a cirkevného personálu, čo ohrozuje životaschopnosť cirkvi a jej činností. .Podľa názoru biskupa Júlia Fila, vedúceho evanjelickej luteránskej cirkvi Slovenska a predsedu Rady cirkví, je dôležitý ukazovateľ štátneho postoja k cirkvám, že sa podpíšu individuálne dohody s každou cirkvou Aj postoj vplyvnej rímskokatolíckej cirkvi bude dôležitý, aby táto uznala, že cirkvi narážajú na ťažkosti v tom, že neprekračujú formálnu úroveň v medzi- cirkevných vzťahoch a nie je tu skutočná vzájomná spolupráca vo vymedzených oblastiach.V r. 2002 Zhromaždenie Ekumenickej rady cirkví vyzývalo Slovákov, aby podporili vstup Slovenska do EU. Podľa nich je rozšírenie EU prínos pre národy a cirkvi Slovenska a vyžaduje, aby cirkvi prijali svoju zodpovednosť pre šírenie evanjelia v tomto svete. Pod+a slov biskupa Fila . predsedu ECC (Ekumenická rada cirkví - Ecumenical Council of Churches), by cirkvi mali rozvinúť istú formu "duchovnej integrácie", ktorá by prispela k integrácii Európy. Prípravy by sa nemali obmedziť iba na ekonomické a politické aspekty vyplývajúce z členstva v EU. Slovensko by malo mať svoj vlastný zoznam cieľov v tejto integrácii.Cirkvi- podľa biskupa Fila - by mali posilniť otvorenosť pri ekumenickej spolupráci a nájsť spôsoby k rozvinutiu spolupráce. Súčasne sa musí starostlivo udržiavať duchovná integrita cirkví a treba sa vyhnúť tomu, aby sa novou integráciou v EU stav cirkvi a štátu na Slovensku neovplyvnil. Niektoré cirkvi prejavujú obavy pred narastajúcim prienikom sektárskych učení do školského systému a pred neoliberálnymi postojmi v slovenskej spoločnosti, ktoré by mohli podmínovať morálne hodnoty.

Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike

Po vyhlásení nezávislosti Slovenskej republiky v r.1992, bývalá ekumenická rada ČSR sa rozdelila na dve. Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike (ECCSR) má11 členských cirkví, zastupujúcich takmer všetky nekatolícke cirkvi na Slovensku.Konferencia katolíckych biskupov má v nej štatút pozorovateľa. Hlavný ciel ECCSR je podporiť jednotu kresťanstva na miestnej úrovni pomocou rôznych aktivít a programov.. Týždeň modlitieb pre kresťanskú jednotu sa stal dôležitou udalosťou na národnej i miestnej úrovni. Blízka spolupráca medzi ECCSR a rímskokatolíckymi cirkvami sa rozvinula pre štúdium dokumentu Charta Oecumenica, ktorý bol vytvorený spoločne Konferenciou európskych cirkví a Radou Konferencie európskych biskupov (CCEE). ECCSR hrá dôležitú rolu v reprezentovaní menšinových cirkví pre Slovenský štát.a uľahčil prípravu dohovoru na riadenie zákonných vzťahov týchto komunít v r.2002. Pravidelná programová práca ECCSR pozostáva aj z výchovných programov, špeciálnej štúdie nových náboženských hnutí. a služieb ekumenických správ -- okrem ekumenického OKRÚHLEHO STOLA

Program Okrúhleho stola na Slovensku
Jediná pravidelná a podstatná agenda Svetovej rady cirkví na Slovensku je program "Okrúhly stôl". Tento program sa vytvoril v r. 1996 z iniciatívy Setovej rady cirkví (WCC) spolu s Ekumenickou radou cirkví v Slovenskej republike (ECCSR) . Od toho času sa podieľal Okrúhly stôl na viac než 500 projektoch v okruhoch ako napríklad:misie, výchova, spoločenská diakonia. Zvláštny dôraz sa kladie na oblasti formovania, tréningu a možnosti budovať kostoly a iné cirkevné budovy. Prvá vyhodnocujúca správa Okrúhleho stola bola v r. 2001 a umožnila podrobnú analýzu vývoja programu "Okrúhly

stôl". Súčasne sa dospelo k mnohým návrhom týkajúcim sa budúceho smerovania. Hlavný poznatok bol potvrdením programu Okrúhleho stola ako dôležitého nástroja Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike (ECCSR.) Podľa hodnotiaceho týmu "Program Okrúhleho stola podstatne upevnil úlohu , ktorú zohrávajú cirkvi v spoločnosti." Posilnil rastúci zmysel pre ekumenizmus medzi slovenskými cirkevnými vedúcimi ako aj v rámci kongregácií. Podľa biskupa Filu Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike (ECCSR.) podstatne pomohla vytvoriť program Okrúhleho stola a posilnila úlohu a služby cirkví v krajine.

Záver

Situácia cirkví ba Slovensku sa vo všeobecnosti zlepšila po vyhlásení nezávislosti Slovenska. Dohody so Slovenským štátom upravujú a zabezpečujú práva menšinových cirkví a ich vzťahy k štátu.Slovenský program Okrúhleho stola bol podstatným prínosom k životu cirkví v kritickom období oživenia cirkví. Hodnotiaca správa potvrdzuje , že to bola podstatná pomoc cirkvám a že upriamila pozornosť do budúcnosti, keď sa čaká rozšírenie EU.a predpokladá aj ekonomický prínos, ktorý prispeje k ekumenizácii hlavne medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou ako aj pravoslávnymi cirkvami. To by mohol byť osobitý príspevok Slovenska k Európe a jej cirkvám

___________________

Za Poľskom sa Slovensko stalo klinom prenikania Vatikánu do Európy

(článok uverejnený vo francúzskom časopise „la Raison“, júl 2003, autor: Claude Singer,)

Československá federálna republika nemala súdené prežiť dlho „Zamatovú revolúciu“ v r. 1989. Po šesť mesačnom vyjednávaní medzi „dirigentmi“ ( inak povedané medzi českým a slovenským ministerským predsedom v. Klausom a V. Mečiarom) a bez konzultovania národa (ako sa zdá veľká časť ich občanov nebola priaznivo naklonená tomuto „rozdeleniu“), bola Česká a Slovenská Federálna Republika nahradená dňom 1. januára 1993 dvoma nezávislými štátmi: Slovenskom a Českou republikou. Podmienky, za ktorých sa slovenská vláda domáha prijatia do Európskej Únie predstavujú novú ofenzívu Vatikánu aká doteraz nikdy nebola zaznamenaná.

Naši priatelia zo Spoločnosti Prometheus (členskej organizácie IHEU) upozorňujú všetky humanistické a laické združenia na útoky proti základným ľudským právam uskutočňované v ich krajine.

Nástup klerikálnych síl

Už pred rozdelením Československej federálnej republiky jestvovali legálne opatrenia na uznanie cirkví (predovšetkým Katolíckej cirkvi).. Zákon čís. 308 z júla 1991 pod názvom: „Zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností“ neberie do úvahy nikoho okrem tých , ktorí sa hlásia k náboženstvu. Skupina občanov, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu sa ignoruje a takto sa teda vytvára okolo nich akosi totálne vaccum iuris. (vysvetlenie prekladateľa: úplná medzera v zákone)

Pozície katolíckych klerikálov boli ešte väčšmi posilnené v novej Slovenskej republike počas jej vytvárania zákonom z roku 1992 ( zákon č. 193) týkajúci sa registrácie náboženských cirkví a náboženských spoločností. Na to, aby sa cirkev uznala a mohla sa rozvíjať v štáte, je potrebná petícia s najmenej 20 000 podpismi občanov majúcich stále bydlisko na Slovensku..

Navyše zákonom zvaným „reštitučný“ (čís. 282/ 1993 Z.z.) katolícka cirkev – už aj tak veľmi bohatá- dostala späť všetky majetky , ktoré jej boli údajne konfiškované predchádzajúcim režimom. Preto je treba hovoriť „údajne“, lebo sa preukázalo, že dostala do vlastníctva také majetky...ktoré jej v minulosti nikdy nepatrili .(poznámka prekladateľa: boli iba v ich užívaní). Nepochybne zázrak... Obrovská časť štátneho rozpočtu určená na rozvoj celonárodnej kultúry putuje do pokladnice rímskokatolíckej cirkvi, a sú vyvíjané tlaky na občanov bez náboženstva , najme prostredníctvom médií (ktoré sú zamerané špeciálnymi náboženskými programami často nepriamo na konvertovanie „neveriacich“), ako aj v školskom systéme, obzvlášť vo vidieckych oblastiach, kde niekedy rodičom neostáva iná voľba ako zapísať deti na hodiny náboženstva.

Podpísanie konkordátu

Táto „Základná zmluva“ (konkordát) podpísaná medzi Slovenskou republikou a Vatikánom je vzorovým modelom legalizácie obskurantizmu. Vláda ho pokladá za medzinárodnú zmluvu, ktorá je nadradená dokonca nad platnosť domácich zákonov. Niektoré články zmluvy dávajú právo katolíckej cirkvi uplatňovať zásady kanonického práva na všetkých slovenských občanov bez ohľadu na to či sú alebo nie sú príslušníkmi cirkvi. Dokonca článok 7 si vyhradzuje , že „Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi“. Z návrhu doplnkovej zmluvy k tomuto článku konkordátu, ktorý bol nedávno zverejnený vyplýva, že sa to týka: aktivít v ozbrojených silách, v zdravotníckych službách (potraty, umelé asistované tehotenstvo, pokusy a manipulácie s orgánmi ľudských embryí, klonovanie, eutanázia, sterilizácia a antikoncepcia) Týka sa to aj výchovy mládeže, (podľa návrhu by bolo možné odmietnuť vyučovanie takých poznatkov, ktoré nie sú v súlade s katolicizmom, bez ohľadu na to, že sú tieto poznatky súčasťou oficiálnej učebnej náplne) Napokon návrh dovoľuje aj uplatnenie výhrad pri súdnych rozhodovaniach (na príklad odmietnutie účasti v konaní rozvodového pokračovania )

Mráz prebieha po chrbte z tohto!. Avšak úskoky Vatikánu majú aj ďalšie pokračovanie

Zákon o výnimke.

Koncom januára 2002 parlament odsúhlasil „Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach“. Ako vidieť jedná sa tu o zablokovanie akýchkoľvek možností návratu naspäť v uplatňovaní článku 37 budúcej Európskej ústavy. Dozvedáme sa dokonca, že poľský parlament hodlá prerokovať podobnú deklaráciu, a že podpredseda českej kresťanskodemokratickej strany taktiež uvažuje o niečom takom. Táto ofenzíva riadená z Ríma je teda všeobecná zo strany nových kandidátov pre vstup do Európskej Únie.

Naliehavá mobilizácia všetkých humanistických a laických síl celej Európy je nevyhnutná viac než kedykoľvek doteraz.. Toto by malo byť jednou z našich prioritných úloh v nasledujúcej epoche.

Claude Singer

___________________________

Poznámky na záver

Z konfrontácie týchto dvoch názorov jednoznačne vyplýva, že po-novembrové Slovensko namiesto budovania skutočnej demokracie tvrdohlavo uprednostňuje náboženstvá, najmä katolícke v ich privilégiách. Konkrétne údaje sa nachádzajú v prvej časti príspevku -- pochádzajúcej od Svetovej rady cirkví (World Council of Churches) -- teda od náboženskej organizácie. Je prekvapujúce to množstvo opatrení prijatých Slovenskou republikou, smerujúcich na upevnenie bohatstva a moci cirkví. Svetová rada cirkví je týmto vývojom samozrejme spokojná.

Druhá časť príspevku je z pera francúzskeho humanistu. Táto sa stavia kriticky k mnohým týmto opatreniam, hoci ich kritika neobsahuje všetko čo sa kritizovať dá.

Nenáboženskí občania Slovenska čelia nebezpečiu, že z nich klerikálne sily vytvoria kategóriu DRUHORADÝCH OBČANOV.

Preto vyzývame bezkonfesijných občanov Slovenska smelo sa prihlásiť k svojmu presvedčeniu pri nasledujúcom sčítaní ľudu