DOMOV

 

Julia Kristeva: Osvietenský humanizmus musí vstúpiť do dialógu s kresťanským humanizmom

(Prameň: http://www.asianews.it/news-en/Julia-Kristeva:-The-humanism-of-the-Enlightenment-must-dialogue-with-Christian-humanism-23031.html)

VATIKÁN - ASSISI 2011

Assisi (AsiaNews) - uverejňujeme vystúpenie profesorky Julie Kristevovej na dni úvah, dialógov a modlitieb za mier a spravodlivosť na svete, zvolanom pápežom Benediktom XVI, dnes v Assisi. .(Poznámka prekladateľa: Je naivné si myslieť, že MODLENIE je správna cesta k mieru a spravodlivosti na svete.!)

Prvý krát za 25 rokov stretávania sa v Assisi, sa pápež rozhodol pozvať predstaviteľov neveriacich, avšak takých, čo „hľadajú pravdu”. Vo svojom prejave zdôraznil prítomnosť týchto, čo nastoľuje otázky pre veriacich aj ateistov. Profesorka Júlia Kristeva, narodená v Bulharsku (1941), žije od r. 1966 vo Francúzsku. Je lingvista, psychoanalytik, filozof a francúzska spisovateľka. Spolupracovala s Michel Foucaultom, Roland Barthesom, Jacques Derrida-om a Philippe Sollersom, za koho je vydatá . Napísala tridsať kníh.(Poznámka prekladateľa: Má právo pápež rozhodovať ktorý „neveriaci hľadá pravdu” a ktorý nie?)

Po holokauste a po gulagoch, ľudstvo nemôže byť „na konci”. Sekularizácia (zatiaľ) mlčí o úlohe ženy ako matky.  ”Rôznorodé zloženie nášho stretnutia tu v Assisi poukazuje na to, že hypozéza deštrukcie nie je jedinou možnosťou”

Nasleduje prejav predstaviteľky neveriacich na dňoch v Assisi:

Čo je humanizmus?

Je za ním veľký otazník, hoci ide o veľmi vážnu vec? Tento odbor ľudskej činnosti je produkt európskej, grécko-júdeo-kresťanskej tradície a zároveň sľubuje, rozčarováva, alebo sa sám rekonštituje

(Poznámka prekladateľa: Úvaha je široká ak vezmeme niektoré definície humanizmu.Wikipedia definuje humanizmus ako POSTOJ vo filozofii a svetonázore alebo v praxi --zameriavajúci sa na ĽUDSKÉ HODNOTY. Sekulárny humanizmus odmieta nadprirodzené alebo náboženské dogmy. Kresťanský humanizmus NIE JE humanizmus, ale HUMANITA, čiže sústrasť s trpiteľmi a charita. )

Dámy a páni,

Slová Jána /avla II „ nebuďte nastrašení” sa týkajú nie len veriacich ,ale všetkých, ktorých srdcia im kážu odporovať totalizmu. Výzva pápeža, ktorý bol apoštolom ľudských práv nás núti nebáť sa európskej kultúry, ale naopak nechať humanizmus, ktorý je kombináciou kresťanského humanizmu a toho čo nastolili renesancia a osvietenstvo majúceho za ciel otvoriť nebezpečné cesty ku slobode. (Pozri predošlú poznámku prekladateľa o t.zv. „Kresťanskom humanizme” Netreba zamieňať pojem: HUMANIZMUS a HUMANITA  !!!.)

Humanizmus dvadsiateho prvého storočia nie je teomorfizmus. Ani to nie je hodnota, alebo alternatívny ciel. Človek s veľkým „Č” neexistuje. Po skúsenostiach s holokaustom a gulagmi, má humanizmus povinnosť pripomenúť všetkým, že ak sa pokladáme za jediných zákonodarcov, deje sa to cez ustavičné spytovanie našej spoločenskej, historickej a osobnej situácie. (Poznámka: Nie je jasné čo myslí autorka pod pojmopm teomorfizmus.  Teomorfizmus je predstava boha v podobe zvíereťa. )

Humanizmus je proces ustavičnej prestavby, pomocou inovácií. Naša myseľ nerešpektuje minulosť, bibliu, evanjelium, korán, Rig Vedu, Tao -- žijeme v prítomnosti. ( Rigveda je súbor pochvalných veršov a vedomostí starovekej Indie. Niektoré jej verše sa ešte stále citujú pri hinduistických modlitbách -- Taoizmus v Číne je založený na uvedomení si skutočnosti, že všetky veci, živé aj neživé, sú prejavom tej istej skutočnosti - Tao ("cesty"). Taoizmus popisuje ako človek môže žiť v harmónii a rovnováhe s prírodou. Ako všetky myšlienkové smery v Číne, taoizmus nie je čisto filozofický, ani náboženský, pretože čínska a  východná kultúra, tieto pojmy spája.)

Aby sa humanizmus mohol vyvíjať a prebudovávať, prišiel čas uchýliť sa opäť k morálnym zásadám, ktoré vznikali v našich dejinách a tieto analyzovať, prispôsobovať novým jedinečným prvkom. Humanizmus pokrýva aj feminizmus. Uskutočňovanie našich želaní môže ísť len cez emancipáciu žien. Boj za ekonomickú, právnu a politickú rovnosť, vyžaduje zamyslenie sa nad voľbou a zodpovednosťou materstva. Sekularizácia je doteraz jediný myšlienkový smer, v ktorom nenachádzame diskusiu o matkách. Väzba lásky medzi matkou a dieťaťom, ktorou sa prejavuje biológia dostáva význam slova : „spoliehanie sa” -- líši sa od funkcie otcovstva a od  nábožnosti. Preto tieto prvky a ich dopady sú nevyhnutnou súčasťou humanistickej etiky. (Táto veta potvrdzuje, že autorka nepripisuje humanizmu vzťah s náboženstvom, čo by mohlo vyzerať ako „nesúlad” s jej „uznávaním” kresťanského humanizmu.)

Aby túžby ľudstva opäť vzplanuli, humanizmus nás privádza k tomu, aby sme sa starali aj o matku a dieťa. Okruh týchto problémov ako starosť o jeden druhého vyplývajúca zo vzájomnej lásky, starostlivosť o našu zem, o mladých, o chorých, o telesne postihnutých, o starších občanov-- vytvára nové zväzky solidarity. Nemáme iné možnosti uskutočňovať a prežívať antropologickú revolúciu, ktorú nám už veda ohlásila v súlade s nekontrolovateľným pokrokom technológie a financií, pri čom demokratický model riadenia spoločnosti nie je vždy schopný usmerňovať pyramídu týchto nových úloh. Ľudia nerobia históriu, ľudia sami sú história. Nastal čas keď človek po prvý krát je schopný zničiť celú zemeguľu a seba samého v mene viery, náboženstva alebo ideológií. Súčasne po prvý krát ľudia sú schopní nastoliť znovu priehľadnosť , čo je základná zložka ľudského svetonázoru --vrátane náboženstva.

Rozmanité zloženie účastníkov nášho stretnutia tu v Assisi poukazuje na to, že hypotéza úplného zničenia nie je tá jedine možná. Nikto nevie akí ľudia prídu za nami, teda za tými čo sa usilujú o tieto bezprecedentné ciele. Nové sformovanie humanizmu nie je provizórna dogma, je to riziko s neznámymi veličinami

Dámy a páni,

Vek podozrievavosti (a skúmania pravdy) už nestačí. Čelíme narastajúcej kríze a hrozbám, je čas niečo proti tomu robiť. Musíme mať odvahu vsadiť na ustavičnú obnovu schopností ľudí načúvať sa navzájom a učiť sa navzájom. Tak aby ľudstvo obklopené „mnohotvárnosťou vesmíru” mohlo naďalej vykonávať svoju tvorivú činnosť ešte dlho do budúcna.