< Africa_poverty.htm

 

DOMOV

Súvisí materiálne zaostávanie s nábožnosťou?

Miessler , 30 október , 2007:

(Prameň: http://dmiessler.com/blog/religion-and-poverty-peas-and-carrots)

Už dávno som mal za to, že čím je niektorá kultúra sekulárnejšia (netradične náboženská -- viac svetská) -- tým je aj zdravšia. Teraz máme o tom aj spoľahlivý dôkaz. Nový prieskum (vykonaný inštitúciou PEW) odhalil veľmi silné väzby medzi rozšírením nábožnosti v krajine a jej ekonomickou situáciou.

Závislosť nábožnosti a národného produktu

Afrika.jpg (63993 bytes)

                                                                Hrubý národný produkt

Afrika na jednej strane, Európa ma druhej strane. Podľa mojej skúsenosti sotva nájdete niekoho nábožensky viac orientovaného a poverčivejšieho ako sú Afričania. A naopak pokúste sa nájsť Švéda, ktorý by veril v duchov alebo v biblického boha. Podľa môjho názoru táto rozdielnosť OVPLYVŇUJE schopnosť kultúr, aby sa im darilo -- alebo nedarilo.

Uvedený štatistický prehľad dokatuje silnú závislosť na nábožnosti krajiny a jej hospodárskym stavom. V chudobnejších krajinách ostáva náboženstvo v strede života jednotlivcov, zatiaľ čo sekulárne svetonázory sú bežnejšie v bohatších krajinách. Tieto vzťahy sú súhlasné bez ohľadu na oblasť a na krajinu, hoci tu sú aj výnimky -- najmä USA, kde je nábožnosť relatívne vyššia než by sa dalo očakávať podľa stupňa hospodárskej prosperity. Aj Kuwait sa v tomto ohľade odlišuje -- je veľmi pobožný. Jeho dobrý hospodársky štandard sa však dá vysvetliť bohatstvom pochádzajúcim z nálezisk ropy.

V nadväznosti na tieto výsledky prieskumu sa dajú rozvíjať ďalšie názory a analýzy.

Vybrali sme z nich článok:

Afrika potrebuje rozvoj, nie Boha  (Leo Igwe -- skrátené)

(Na Intenete: http://www.atheistalliance.org/Latest/Africa-Needs-Development-Not-God.html

Africa Needs Development, Not God )

(Článok je replika na názor žurnalistu Matthew Parris-a, ktorý vychvaľuje prácu misionárov v Afrike a vyslovuje názor, že Afričania potrebujú Boha -- Dostupné na Internete:

http://www.timesonline.co.uk/tol/comment/columnists/matthew_parris/article5400568.ece)

V tomto článku Mathew Parris prichádza k záveru, že Boh je to, čo Afričania potrebujú na prekonanie strachu a kmeňového systému viery, ktoré hatili ich rozvoj doteraz .

Leo Igwe kladie otázku: Ktorého boha myslel Matthew Parris, ktorý sa vydáva za ateistu? Kmeňového boha, ktorých majú Afričania na tisíce? Alebo židovského, kresťanského, moslimského? Afrika je dúpä všemožných božstiev! Parris vo svojom článku zamieňa misionárskeho boha s istými prínosmi, ktoré misionári azda aj presadili. Misionársky boh je rovnaký mýtus ako sú mýty o ostatných bohoch v Afrike i po celom svete. Niet pochybností, že misionári uskutočnili mnohé humanitárne projekty, ale tieto sú iba vnadidlo na získavanie domorodcov pre prijatie kresťanstva. Misionárske školy sa stali v Afrike centrami indoktrinácie -- nevychovávajú k samostatnému mysleniu, vychovávajú ich k tomu, aby sa stali otrokmi kresťanstva. Misie sídlia väčšinou na vonkove obývanom ľuďmi, ktorí sú ignoranti a veľmi dôverčiví. Misionárske nemocnice poskytujú istú starostlivosť, ale súčasne zabíjajú ženy, ktorým odmietajú reprodukčné služby. V Nigérii misionárske nemocnice nútia krstiť detí, konvertujú Afričanov na smrteľnej posteli a vnucujú im "sviatosti".

Možno súhlasiť s názorom M. Parrisom, že africký spôsob myslenia je ovplyvňovaný obavami, strachom pred zlými duchmi, bosorkami a kúzelníkmi atď. To isté však platí aj o všetkých ostatných náboženstvách -- vrátane kresťanstva. Afrika je dnes prekypujúcou miestom činnosti misionárov na každom mieste. Kresťanstvo je tiež povera (sic Leo Igwe) --povera zotročujúca myseľ a otupujúca intelekt. Kresťanská evanjelizácia v Afrike znamená nahradzovanie jednej povery druhou.

Príprava Afriky na 21 storočie nepotrebuje Boha -- toho potrebujú misionári dychtiaci po invázii Afriky. Afrika potrebuje dobré vládnutie, dobrú infraštruktúru, dobré cesty, dobré školy, vysoké školy, univerzity. Potrebujú zdravý vyučovací a výcvikový systém, ktorý ich pripraví na slobodné myslenie, tvorenie, kritizovanie, vynachádzanie a inovácie.

Afrika potrebuje slobodu. To zahrnuje: slobodnú myseľ, slobodnú spoločnosť, slobodu prejavu, slobodu vôle, slobodu voľby. Nepotrebuje náboženstvo kladúce okovy na ich myslenie a inteligenciu. Afrika potrebuje humanizmus, skepticizmus, racionalizmus, pozitívny ateizmus a slobodu myslenia -- nie kresťanskú evanjelizáciu, ani islamizáciu, ani spiritualizmus a povery, aby tam nastalo oživenie a prerod.

Teda všetky projekty musia byť zamerané na to, aby sa národy Afriky naučili produkovať potravy dostačujúce trvale pre všetkých Afričanov.

Toto je čo Afrika potrebuje -- nie Boh.

 

Leo Igwe je výkonný tajomník Humanistického hnutia Nigérie